Popow/Bratislava 29. septembra (TASR) - Poľský vodca a zakladateľ nezávislej odborárskej organizácie Solidarita - prvých slobodných odborov vo Východnej Európe, bývalý prezident Poľskej republiky a laureát Nobelovej ceny za mier Lech Walesa sa dožíva v sobotu 29. septembra 75 rokov.

Solidarita prispela k neskoršiemu pádu komunizmu v Poľsku a postupne aj v iných krajinách východného bloku v Európe.

Lech Walesa sa narodil 29. septembra 1943 v poľskej dedinke Popowo. Vyštudoval strednú poľnohospodársku školu, slúžil v armáde a ako elektrikár začal v roku 1967 pracovať v gdanských lodeniciach. Po deviatich rokoch ho vedenie prepustilo pre odborárske aktivity, ale s prestávkami tam napokon pôsobil až do roku 1990.

V lodeniciach sa stal členom robotníckej rady a postupne sa stával vedúcou osobnosťou boja proti komunizmu a symbolom ľudového odporu. V roku 1978 vstúpil do zakázaných Slobodných odborov (SO) a bol spolupracovníkom ilegálneho časopisu Robotník Wybrzežu. V auguste 1980 viedol štrajk gdanských robotníkov, ktorý prerástol v celorepublikový prejav odporu proti režimu. Protesty vyústili do dohody s vládou, robotníci dostali právo na štrajk a vlastné nezávislé odbory. Tak vzniklo odborové hnutie Solidarita (Solidarność).

V januári 1981 silne veriaceho Lecha Walesu prijal vtedajší pápež Ján Pavol II. vo Vatikáne. Walesa navštívil Taliansko, Japonsko, Švédsko, Francúzsko a Švajčiarsko ako hosť medzinárodnej odborovej organizácie (International Labour Organisation). V septembri 1981 ho na prvom kongrese Solidarity v Gdansku zvolili na jej čelo. Obdobie relatívneho pokoja skončilo v decembri 1981. Poľský prezident Wojciech Jaruzelski vyhlásil v krajine výnimočný stav, zakázal Solidaritu, uväznil jej vedúcich činiteľov, a medzi nimi aj Lecha Walesu. Od novembra 1982 Walesa opäť pracoval v lodeniciach, avšak pod policajným dozorom. Naďalej sa angažoval v ilegálnej Solidarite.

Lídrovi poľskej odborovej organizácie Solidarita Lechovi Walesovi udelili 5. októbra 1983 Nobelovu cenu za mier.

Nepopulárny režim a zhoršovanie ekonomiky krajiny vyústili v roku 1989 do rokovaní vlády a Solidarity za okrúhlym stolom, na základe ktorých bola okrem iného zlegalizovaná činnosť Solidarity a otvorená cesta k demokracii v Poľsku.

Lech Walesa sa v roku 1990 stal sa prvým postkomunistickým prezidentom Poľska. Kandidoval aj v prezidentských voľbách v rokoch 1995 a 2000, avšak neúspešne. V roku 2006 vystúpil zo Solidarity, pretože usúdil, že odbory príliš podporujú politickú stranu bratov Kaczynských Právo a Spravodlivosť (PiS).

V máji 2009 vyjadril Walesa podporu Garrimu Kasparovovi - jednému z lídrov ruskej opozície a bývalému šachovému veľmajstrovi - v jeho úsilí bojovať proti politike Kremľa. V októbri 2011 podporil newyorské hnutie Occupy Wall Street (Obsaďte Wall Street) v USA, ktoré protestovalo proti chamtivosti firiem. V marci 2013 vyvolal rozhorčené reakcie poľskej verejnosti vyhláseniami, že homosexuáli by nemali zastávať vysoké funkcie v politike, pričom príslušníkov tejto sexuálnej menšiny vyzval, aby sa radšej sústredili na menej dôležité činnosti.

Okrem Nobelovej ceny mieru je Walesa nositeľom aj ďalších ocenení, napríklad Ceny ľudských práv Európskej rady za rok 1989, Ceny Nechať žiť (Švédsko 1981), Medaily slobody (USA 1981) a Ceny slobody (Švédsko 1982). V septembri 2012 získal nemecké mediálne ocenenie Zlatá sliepka v kategórii politika.

Lech Walesa je ženatý, s manželkou Danutou mali štyroch synov a štyri dcéry.

Bojovník proti totalite založil v roku 1995 Inštitút Lecha Walesu ako prejav vďaky za udelenie Nobelovej ceny za mier a podporu Poľska na ceste k demokracii. Inštitút udeľuje každoročne Cenu Lecha Walesu osobnosti aktívnej v boji za demokraciu a základné ľudské práva a hodnoty.

Poľský politik je autorom knihy Cesta k pravde (2011), kde rozpráva príbeh svojho života v širšom ponímaní všetkých dôležitých udalostí, ktorých sa zúčastnil od decembra 1970. Jeho pamäti doplňujú spomienky Danuty Walesovej a iných osobnsotí, medzi ktorými figurujú mená ako Václav Havel, Bronislaw Geremek, Tadeusz Mazowiecki, kardinál Dziwisz a Glemp a ďalší historici a novinári.

Životopisnú drámu Walesa, človek z nádeje nakrútil v roku 2013 poľský režisér Andrzej Wajda. Snímka je strhujúcim životným príbehom prvého poľského demokratického prezidenta Lecha Walesu.

Mimoriadne ťažký bol pre Walesu začiatok roka 2017, keď 13. januára pochoval svojho syna Przemyslawa Walesu (43). Policajti ho našli mŕtveho v jeho byte v Gdansku, pričom vylúčili cudzie zavinenie aj samovraždu. Ešte v ten istý mesiac čelil Walesa obvineniu, že bol spolupracovníkom poľskej tajnej služby. Ústav národnej pamäti (IPN) predstavil analýzu grafológov, podľa ktorých sa dokumenty podpísané spolupracovníkom s krycím menom Bolek zhodujú s písmom Walesu. Poľský exprezident však obvinenia odmietal.

V júni tohto roku sa Lech Walesa pripojil k osobnostiam, ktoré v liste adresovanom Európskej komisii žiadajú, aby chránila právny štát v Poľsku. Ako laureát Nobelovej ceny za mier navrhol 29. augusta na toto prestížne ocenenie ukrajinského filmára Oleha Sencova väzneného v Ruskej federácii.