Zvolený bol za 16. prezidenta USA a zároveň prvého prezidenta USA Republikánskej strany. Jeho inaugurácia prebehla v roku 1861.
Autor TASR
Hodgenville/Bratislava 12. februára (TASR) - Abraham Lincoln zvíťazil v roku 1860 v amerických prezidentských voľbách. Zvolený bol za 16. prezidenta USA a zároveň prvého prezidenta USA Republikánskej strany. Jeho inaugurácia prebehla v roku 1861. Od jeho narodenia uplynie v utorok 12. februára 210 rokov.
Lincoln vstúpil do funkcie hlavy štátu vo veľmi ťažkom období. Vtedajšia politická situácia medzi štátmi severu a juhu sa natoľko vyostrila až prepukla v občiansku vojnu. Ako prezident stál na čele USA v rokoch 1861 až 1865. Z jeho predvolebnej kampane pochádza pretrvávajúca tradícia prezidentských debát. Lincoln v roku 1858 absolvoval so svojím protikandidátom, demokratom Stephanom Douglasom až sedem trojhodinových debát. Témou debaty bolo otroctvo v Spojených štátoch amerických a perspektíva únie. V boji o úrad v Bielom dome zažil Abraham Lincoln aj osobné útoky. Oponenti o ňom tvrdili, že je klamár, hypochonder a zlodej.
Už v politických počiatkoch patrilo k častým Lincolnovým zvykom uťahovať si sám zo seba, pričom týmto spôsobom výborne zakrýval komplexnosť svojej brilantnej mysle.
Abraham Lincoln sa narodil 12. februára 1809 v americkom Hodgenville. Jeho činy boli vo veľkej miere ovplyvnené chudobnými a skromnými pomermi, z ktorých pochádzal. Kým ho však zvolili za prezidenta USA, bolo v jeho živote niekoľko zvláštnych epizód. V záchvate zlosti raz tak divoko triasol svojím politickým protivníkom, že mu takmer zlomil väzy. Vedci z univerzít v Bostone a Minnesote sa pozreli na tento problém podrobnejšie. Zistili, že Lincoln vtedy bral tabletky obsahujúce ortuť, ktorými chcel liečiť svoju melanchóliu. Tieto tabletky mali jeden vedľajší účinok - človek bol po nich agresívny, napísali vedci v časopise Perspectives in Biology and Medicine v roku 2001. Vedci použili na rekonštrukciu lieku recept z 19. storočia. Ortuťové výpary, ktoré by dve tabletky pripravené podľa neho uvoľnili v žalúdku, 40-násobne prekročili bezpečnostnú hranicu stanovenú americkým Inštitútom pre pracovnú medicínu.
Sám Lincoln si nebezpečnosť lieku uvedomil. Niekoľko mesiacov po uvedení do funkcie ho vysadil, pretože z neho robil, ako sám napísal, "zlého" človeka. V období občianskej vojny už bolo obdivované Lincolnovo sebaovládanie pri provokáciách. Keby si Lincoln neuvedomil škodlivosť tabletiek a neprestal ich používať, nebol by taký pokojný.
Aj prvý občan takej veľmoci akou sú USA bol len človek so svojimi silnými i slabými stránkami.
Pamiatku na prezidenta majú Američania dodnes. Možno tak označiť jednotné oslavy Dňa vďakyvzdania, významného sviatku od samých počiatkov osídľovania Ameriky. Práve prezident Lincoln ustanovil v roku 1864 jeho slávenie na štvrtý novembrový štvrtok.
Písal sa 14. apríl 1965, keď sa Abraham Lincoln spolu s manželkou zúčastnil na predstavení vo Fordovom divadle vo Washingtone. V lóži bol postrelený hercom Johnom Wilkesom Boothom. Na následky zranení zomrel 15. apríla 1865 vo veku 56 rokov.
Abraham Lincoln patril k štyrom americkým prezidentom (George Washington, Thomas Jefferson, Abraham Lincoln a Theodore Roosevelt), ktorých sochy sú vytesané do žulového masívu Mount Rushmore v Južnej Dakote a stali sa jedným z najznámejších symbolov Spojených štátov amerických (USA). Autorom osemnásť metrov vysokých kolosálnych sôch bol Američan John Gutzon de la Mothe Borglum.
Lincoln vstúpil do funkcie hlavy štátu vo veľmi ťažkom období. Vtedajšia politická situácia medzi štátmi severu a juhu sa natoľko vyostrila až prepukla v občiansku vojnu. Ako prezident stál na čele USA v rokoch 1861 až 1865. Z jeho predvolebnej kampane pochádza pretrvávajúca tradícia prezidentských debát. Lincoln v roku 1858 absolvoval so svojím protikandidátom, demokratom Stephanom Douglasom až sedem trojhodinových debát. Témou debaty bolo otroctvo v Spojených štátoch amerických a perspektíva únie. V boji o úrad v Bielom dome zažil Abraham Lincoln aj osobné útoky. Oponenti o ňom tvrdili, že je klamár, hypochonder a zlodej.
Už v politických počiatkoch patrilo k častým Lincolnovým zvykom uťahovať si sám zo seba, pričom týmto spôsobom výborne zakrýval komplexnosť svojej brilantnej mysle.
Abraham Lincoln sa narodil 12. februára 1809 v americkom Hodgenville. Jeho činy boli vo veľkej miere ovplyvnené chudobnými a skromnými pomermi, z ktorých pochádzal. Kým ho však zvolili za prezidenta USA, bolo v jeho živote niekoľko zvláštnych epizód. V záchvate zlosti raz tak divoko triasol svojím politickým protivníkom, že mu takmer zlomil väzy. Vedci z univerzít v Bostone a Minnesote sa pozreli na tento problém podrobnejšie. Zistili, že Lincoln vtedy bral tabletky obsahujúce ortuť, ktorými chcel liečiť svoju melanchóliu. Tieto tabletky mali jeden vedľajší účinok - človek bol po nich agresívny, napísali vedci v časopise Perspectives in Biology and Medicine v roku 2001. Vedci použili na rekonštrukciu lieku recept z 19. storočia. Ortuťové výpary, ktoré by dve tabletky pripravené podľa neho uvoľnili v žalúdku, 40-násobne prekročili bezpečnostnú hranicu stanovenú americkým Inštitútom pre pracovnú medicínu.
Sám Lincoln si nebezpečnosť lieku uvedomil. Niekoľko mesiacov po uvedení do funkcie ho vysadil, pretože z neho robil, ako sám napísal, "zlého" človeka. V období občianskej vojny už bolo obdivované Lincolnovo sebaovládanie pri provokáciách. Keby si Lincoln neuvedomil škodlivosť tabletiek a neprestal ich používať, nebol by taký pokojný.
Aj prvý občan takej veľmoci akou sú USA bol len človek so svojimi silnými i slabými stránkami.
Pamiatku na prezidenta majú Američania dodnes. Možno tak označiť jednotné oslavy Dňa vďakyvzdania, významného sviatku od samých počiatkov osídľovania Ameriky. Práve prezident Lincoln ustanovil v roku 1864 jeho slávenie na štvrtý novembrový štvrtok.
Písal sa 14. apríl 1965, keď sa Abraham Lincoln spolu s manželkou zúčastnil na predstavení vo Fordovom divadle vo Washingtone. V lóži bol postrelený hercom Johnom Wilkesom Boothom. Na následky zranení zomrel 15. apríla 1865 vo veku 56 rokov.
Abraham Lincoln patril k štyrom americkým prezidentom (George Washington, Thomas Jefferson, Abraham Lincoln a Theodore Roosevelt), ktorých sochy sú vytesané do žulového masívu Mount Rushmore v Južnej Dakote a stali sa jedným z najznámejších symbolov Spojených štátov amerických (USA). Autorom osemnásť metrov vysokých kolosálnych sôch bol Američan John Gutzon de la Mothe Borglum.