MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Podľa českého premiéra Petra Fialu sa Palach zriekol vlastného života, aby upozornil na nebezpečenstvo ľahostajnosti, strachu či straty slobody.
Autor TASR
Praha 16. januára (TASR) - Český prezident Petr Pavel vyjadril v utorok presvedčenie, že hrdinský čin študenta Jana Palacha sa stal symbolom boja proti útlaku a neslobode. Úlohou ľudí je dnes podľa neho chrániť slobodný a demokratický svet, za ktorý Palach svojím činom bojoval.
Prezident Pavel to napísal v utorok na sociálnej sieti X pri príležitosti 55. výročia sebaupálenia Jana Palacha. Pietne akty a spomienkové udalosti sa konajú na mnohých miestach ČR, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Robme všetko pre to, aby sa žiadny mladý človek nedostal do situácie, keď nevidí iné východisko z vývoja spoločnosti než tragický čin," napísal Pavel.
Podľa českého premiéra Petra Fialu sa Palach zriekol vlastného života, aby upozornil na nebezpečenstvo ľahostajnosti, strachu či straty slobody. "Zanechal za sebou trvalé posolstvo: nesmieme ustupovať zlu, musíme zostať verní hodnotám a princípom, na ktorých stojí spoločnosť," uviedol Fiala na sieti X.
Pamiatku študenta si uctil aj šéf hornej komory českého parlamentu Miloš Vystrčil, ktorý spoločne s ďalšími senátormi položil kvety a zapálil sviečku pri pamätníku Jana Palacha a Jana Zajíca pred Národným múzeom na Václavskom námestí v Prahe. "To, že sa Jan Palach k takémuto desivému činu odhodlal, bolo motorom pre to, že sme v januári 1989 začali úspešnú premenu totalitnej spoločnosti na spoločnosť demokratickú a slobodnú," povedal Vystrčil.
Počas takzvaného Palachovho týždňa v januári 1989 (od 15. do 21. januára 1989), na ktorý šéf Senátu odkazoval, sa v Prahe uskutočnili protestné akcie proti komunistickému režimu. Verejná bezpečnosť a Ľudové milície tieto protesty rozháňali slzným plynom a vodnými delami, ich účastníkov bili obuškami.
Dvadsať rokov predtým na mieste pred historickou budovou Národného múzea sa dvadsaťročný Palach polial benzínom a zapálil. Okoloidúci ho začali hasiť kabátmi a zakrátko ho odviezla sanitka do nemocnice. O tri dni neskôr tam na následky ťažkých popálenín zomrel.
Palachov čin, ktorým chcel prebudiť obyvateľov vtedajšieho Československa z letargie po okupácii z augusta 1968, mal mimoriadny ohlas nielen doma, ale aj v zahraničí.
Prezident Pavel to napísal v utorok na sociálnej sieti X pri príležitosti 55. výročia sebaupálenia Jana Palacha. Pietne akty a spomienkové udalosti sa konajú na mnohých miestach ČR, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Robme všetko pre to, aby sa žiadny mladý človek nedostal do situácie, keď nevidí iné východisko z vývoja spoločnosti než tragický čin," napísal Pavel.
Podľa českého premiéra Petra Fialu sa Palach zriekol vlastného života, aby upozornil na nebezpečenstvo ľahostajnosti, strachu či straty slobody. "Zanechal za sebou trvalé posolstvo: nesmieme ustupovať zlu, musíme zostať verní hodnotám a princípom, na ktorých stojí spoločnosť," uviedol Fiala na sieti X.
Pamiatku študenta si uctil aj šéf hornej komory českého parlamentu Miloš Vystrčil, ktorý spoločne s ďalšími senátormi položil kvety a zapálil sviečku pri pamätníku Jana Palacha a Jana Zajíca pred Národným múzeom na Václavskom námestí v Prahe. "To, že sa Jan Palach k takémuto desivému činu odhodlal, bolo motorom pre to, že sme v januári 1989 začali úspešnú premenu totalitnej spoločnosti na spoločnosť demokratickú a slobodnú," povedal Vystrčil.
Počas takzvaného Palachovho týždňa v januári 1989 (od 15. do 21. januára 1989), na ktorý šéf Senátu odkazoval, sa v Prahe uskutočnili protestné akcie proti komunistickému režimu. Verejná bezpečnosť a Ľudové milície tieto protesty rozháňali slzným plynom a vodnými delami, ich účastníkov bili obuškami.
Dvadsať rokov predtým na mieste pred historickou budovou Národného múzea sa dvadsaťročný Palach polial benzínom a zapálil. Okoloidúci ho začali hasiť kabátmi a zakrátko ho odviezla sanitka do nemocnice. O tri dni neskôr tam na následky ťažkých popálenín zomrel.
Palachov čin, ktorým chcel prebudiť obyvateľov vtedajšieho Československa z letargie po okupácii z augusta 1968, mal mimoriadny ohlas nielen doma, ale aj v zahraničí.
