MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Režim vtedajšieho irackého prezidenta Saddáma Husajna prenasledoval v 80. rokoch 20. storočia kurdských obyvateľov na severe krajiny.
Autor TASR
Halabdža 20. októbra (TASR) - Do dejín sa zapísal 16. marec 1988 ako deň, keď Irak bombardoval kurdské mestečko Halabdža ležiace asi 250 kilometrov severovýchodne od Bagdadu, kde bolo chemickými zbraňami usmrtených 5000 a zranených 10.000 ľudí. Postihnutí mali známky otravy yperitom - pľuzgiere na koži, vracanie, dýchacie ťažkosti, slepotu.
Režim vtedajšieho irackého prezidenta Saddáma Husajna prenasledoval v 80. rokoch 20. storočia kurdských obyvateľov na severe krajiny. Dňa 16. marca 1988 sa uskutočnila tzv. operácia Anfal. Anfal je arabské slovo pre vojnovú korisť. Saddámov režim viedol operáciu v rokoch 1987-1988, aby potlačil kurdské snahy o nezávislosť a zbavil sa kurdskej populácie v citlivej oblasti pri hraniciach s Iránom. Exprezident obviňoval Kurdov zo stykov s Iránom. Po zhodení bômb so smrtiacimi plynmi na mesto Halabdža v roku 1988 zahynulo približne 5000 ľudí a ďalších 10.000 utrpelo zranenia. Útok na mesto Halabdža vyvolal záujem svetovej verejnosti, pretože Irán toto územie sprístupnil zahraničným novinárom. Neskôr severné oblasti opätovne získal Irak.
Krvavá vojna medzi Irakom a Iránom trvala až do 8. augusta 1988. Prímerie vychádzalo z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 598, ktorú 18. júla 1988 Irán prijal. Rezolúcia priniesla okrem prímeria dohodu o výmene vojnových zajatcov a hovorila aj o stiahnutí vojenských jednotiek znepriatelených strán za hranice, ktoré boli medzinárodne uznané pred začiatkom konfliktu.
Hlavného organizátora útoku, Saddámovho zástupcu a bratranca - Alího Hasana al-Madžída, známeho ako Chemický Alí, v júni v roku 2007 odsúdili na smrť za zločiny proti ľudskosti a prenasledovanie Kurdov v 80. rokoch 20. storočia.
V holandskom Haagu sa 21. novembra 2005 začal súdny proces s holandským podnikateľom obvineným z dodávania chemikálií bývalému irackému režimu Saddáma Husajna, ktoré boli neskôr použité pri chemických útokoch na kurdské osady v 80. rokoch. Frans van Anraat mal dovážať do Iraku v rokoch 1986-1988 tisíce ton chemických zložiek, ktoré sa použili na výrobu smrteľného yperitu a nervového plynu. Obžalovaný priznal, že predával Saddámovi chemikálie, no podľa jeho slov išlo o legitímne obchodné dohody. V obžalobe sa tvrdilo, že smrteľný plyn použila iracká armáda proti Iránu v rámci iránsko-irackej vojny, ako aj proti vlastnému kurdskému obyvateľstvu. Súd Fransa van Anraata odsúdil 23. decembra 2005 na 15 rokov odňatia slobody za spoluúčasť na vojnových zločinoch.
Podnikateľ Frans van Anraat musí zaplatiť odškodné obetiam chemického útoku vykonaného počas Husajnovho režimu, rozhodol súd 24. apríla 2013. Prelomové súdne nariadenie je však pre 16 preživších obetí z väčšej časti iba symbolické, nakoľko si van Anraat vo väzení odpykáva trest a údajne už nedisponuje žiadnym majetkom. Van Anraat, ktorý sa pojednávania osobne nezúčastnil, musí každému preživšiemu zaplatiť 25.000 eur.
Režim vtedajšieho irackého prezidenta Saddáma Husajna prenasledoval v 80. rokoch 20. storočia kurdských obyvateľov na severe krajiny. Dňa 16. marca 1988 sa uskutočnila tzv. operácia Anfal. Anfal je arabské slovo pre vojnovú korisť. Saddámov režim viedol operáciu v rokoch 1987-1988, aby potlačil kurdské snahy o nezávislosť a zbavil sa kurdskej populácie v citlivej oblasti pri hraniciach s Iránom. Exprezident obviňoval Kurdov zo stykov s Iránom. Po zhodení bômb so smrtiacimi plynmi na mesto Halabdža v roku 1988 zahynulo približne 5000 ľudí a ďalších 10.000 utrpelo zranenia. Útok na mesto Halabdža vyvolal záujem svetovej verejnosti, pretože Irán toto územie sprístupnil zahraničným novinárom. Neskôr severné oblasti opätovne získal Irak.
Krvavá vojna medzi Irakom a Iránom trvala až do 8. augusta 1988. Prímerie vychádzalo z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 598, ktorú 18. júla 1988 Irán prijal. Rezolúcia priniesla okrem prímeria dohodu o výmene vojnových zajatcov a hovorila aj o stiahnutí vojenských jednotiek znepriatelených strán za hranice, ktoré boli medzinárodne uznané pred začiatkom konfliktu.
Hlavného organizátora útoku, Saddámovho zástupcu a bratranca - Alího Hasana al-Madžída, známeho ako Chemický Alí, v júni v roku 2007 odsúdili na smrť za zločiny proti ľudskosti a prenasledovanie Kurdov v 80. rokoch 20. storočia.
V holandskom Haagu sa 21. novembra 2005 začal súdny proces s holandským podnikateľom obvineným z dodávania chemikálií bývalému irackému režimu Saddáma Husajna, ktoré boli neskôr použité pri chemických útokoch na kurdské osady v 80. rokoch. Frans van Anraat mal dovážať do Iraku v rokoch 1986-1988 tisíce ton chemických zložiek, ktoré sa použili na výrobu smrteľného yperitu a nervového plynu. Obžalovaný priznal, že predával Saddámovi chemikálie, no podľa jeho slov išlo o legitímne obchodné dohody. V obžalobe sa tvrdilo, že smrteľný plyn použila iracká armáda proti Iránu v rámci iránsko-irackej vojny, ako aj proti vlastnému kurdskému obyvateľstvu. Súd Fransa van Anraata odsúdil 23. decembra 2005 na 15 rokov odňatia slobody za spoluúčasť na vojnových zločinoch.
Podnikateľ Frans van Anraat musí zaplatiť odškodné obetiam chemického útoku vykonaného počas Husajnovho režimu, rozhodol súd 24. apríla 2013. Prelomové súdne nariadenie je však pre 16 preživších obetí z väčšej časti iba symbolické, nakoľko si van Anraat vo väzení odpykáva trest a údajne už nedisponuje žiadnym majetkom. Van Anraat, ktorý sa pojednávania osobne nezúčastnil, musí každému preživšiemu zaplatiť 25.000 eur.
