< sekcia Zahraničie

Politológ Peter Terem: Vzťahy USA s Ruskom sa aj za Trumpa zhoršujú

Na snímke zľava ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump počas prvého vzájomného stretnutia na summite predstaviteľov krajín skupiny G20 v nemeckom Hamburgu 7. júla 2017. Foto: TASR/AP

V Trumpovej administratíve je podľa politológa zjavný spor medzi izolacionistami a protekcionistami na jednej strane a internacionálnejšie zmýšľajúcimi poradcami na druhej strane.

Washington/Banská Bystrica 21. januára (TASR) – Napriek rétorike amerického prezidenta Donalda Trumpa sa počas jeho prvého roka vo funkcii vzťahy USA s Ruskom naďalej zhoršovali. V rozhovore pre TASR to povedal Peter Terem, vedúci Katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Trump vlani v lete podpísal nové sankcie voči Rusku, ktoré predtým výraznou väčšinou schválili obe komory Kongresu. Sankcie podpísal aj napriek tomu, že ich označil za prekážku spolupráce s Ruskom pri riešení viacerých medzinárodných problémov. "Ukázalo sa tak, že predpoklady o zásadnom zlepšení americko-ruských vzťahov neboli založené na realistickom hodnotení vývoja situácie," uviedol Terem.

Kremeľ v reakcii oznámil, že americké zastupiteľské úrady v Rusku musí opustiť 755 z viac než 1200 diplomatických pracovníkov. Rusko tiež uzavrelo rekreačné a skladové objekty, ktoré využívalo americké veľvyslanectvo. Následne v septembri Washington vyzval Rusko, aby uzavrelo svoj konzulát v San Franciscu a dve diplomatické misie v New Yorku a Washingtone.

Trump a Putin však osobne vychádzali dobre; počas dvoch telefonátov koncom roka 2017 nešetrili vzájomnou chválou. "Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas roka uviedol, že Trumpov zahraničnopolitický koncept je fenomenálne blízko k politike ruského prezidenta," podčiarkol politológ.

"Biely dom dlhodobo flirtoval s myšlienkou uvoľnenia sankcií, avšak mechanizmy formujúce americkú zahraničnú politiku – vnútorná opozícia a odpor Kongresu – zabránili významnejšej zmene politiky voči Rusku," vysvetlil politológ.

Vzťahy USA s Ruskom poznačilo aj vyšetrovanie možných kontaktov Trumpovho predvolebného tímu s ruskými predstaviteľmi. Veľká porota začala svoju činnosť v lete a hneď rozposlala predvolania týkajúce sa stretnutí syna prezidenta Donalda Trumpa s ruskou právničkou Nataliou Veseľnickou z júna 2016, ktorých údajným motívom malo byť získanie kompromitujúcich informácií o demokratickej prezidentskej kandidátke Hillary Clintonovej.

Veľká porota je súčasťou amerického právneho systému, tvoria ju bežní občania a pracuje za zatvorenými dvermi. Jej úlohou je preskúmať dôkazy pri trestných činoch väčšieho rozsahu a rozhodnúť o vznesení žaloby.

"Špeciálny vyšetrovateľ Robert Mueller potom prešetroval podozrenia, či samotný Trump nebránil vyšetrovaniu zasahovania Moskvy do volieb," povedal Terem.

Americký prezident Donald Trump počas prejavu o novej bezpečnostnej politike Spojených štátov vo Washingtone 18. decembra 2017.
Foto: TASR/AP


Európa sa počas Trumpovho prezidentovania dostala na druhé miesto záujmu. Ako uvádza decembrová Národná bezpečnostná stratégia, hlavnú pozornosť bude Washington venovať Tichomoriu. Trump v uplynulom roku viackrát zdôrazňoval, že spojenci v Európe neplatia dostatočne za svoju ochranu zo strany Spojených štátov a ak to bude pokračovať, USA ich nebudú môcť ďalej chrániť. Na druhej strane podľa Terema predstavitelia Trumpovej administratívy počas celého roka presviedčali Európanov, že napriek prezidentovej rétorike USA dodržia svoje spojenecké záväzky.

"V reakcii na takýto vývoj sa Európska únia začína intenzívnejšie zaoberať svojím postavením ako globálneho aktéra. Vidíme to vo vojenskej oblasti, v angažovaní sa voči Sýrii a iniciatívach ako tzv. Marshallov plán pre Afriku alebo Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj," povedal Terem. Pripomenul, že USA už rok nemajú veľvyslanca pri EÚ.

V Trumpovej administratíve je podľa politológa zjavný spor medzi izolacionistami a protekcionistami na jednej strane a internacionálnejšie zmýšľajúcimi poradcami na druhej strane.

Národná bezpečnostná stratégia sa nezmieňuje o podpore demokracie vo svete ako americkom národnom záujme, ale o presadzovaní amerických hodnôt namiesto vojenských akcií. "Z dokumentu však vyžaruje Trumpova preferencia súťaživosti pred kooperáciou," zdôraznil Terem.

V priebehu vlaňajška Trump vyvolal napätie okolo možného zrušenia jadrovej dohody s Iránom, avšak posledné týždne ukázali, že USA tak ďaleko zrejme nechcú zájsť. Na situáciu okolo Iránu má podľa Terema vplyv viacero medzinárodných hráčov. Ak sa zároveň podarí v Iráne presadiť demokratickým silám, pomôže to aj postaveniu krajiny vo svete.

Na hrozby KĽDR Trump viackrát reagoval, že zo strany USA nie je vylúčená žiadna možnosť. "Presláveným je výrok, že provokácie Severnej Kórey sa stretnú s ohňom a zúrivosťou. Na pôde OSN pohrozil Severnej Kórei totálnym zničením, ak by USA boli nútené brániť samé seba alebo svojich spojencov," povedal Terem a pripomenul, že Spojené štáty znovu zaradili KĽDR na zoznam štátov podporujúcich terorizmus.

Na snímke vpravo americký prezident Donald Trump s manželkou Melániou.
Foto: TASR/AP


Zásadným strategickým momentom podľa politológa bude, či sa v roku 2018 podarí Severnej Kórei vyvinúť medzikontinentálne balistické rakety schopné dopraviť jadrové hlavice na územie USA.

"V súčasnosti však zrejme nie je v Trumpovom okolí nikto, kto by mal ucelený plán ako uchopiť severokórejský problém," uviedol Terem. Nádeje sa podľa neho vkladajú do ministra obrany Jamesa Mattisa, ktorý je známy zodpovedným prístupom. Trumpova administratíva si tiež veľa sľubuje od Číny či Ruska.

Najvhodnejším riešením sa podľa Terema javí kombinácia tvrdého a mäkšieho prístupu. "Američania disponujú palicami, Číňania majú viac cukru," dodal vedúci Katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie z UMB.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.