< sekcia Zahraničie

V Helsinkách nebude zvýhodnený ani Trump, ani Putin, tvrdí politológ

Donald Trump a Vladimir Putin, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Trump bol naposledy vo Fínsku ešte ako podnikateľ, a to začiatkom 90. rokov. V pobrežnom meste Rauma sa zaujímal o kúpu výletných lodí, z ktorých plánoval spraviť obrovské kasína.

Helsinki 16. júla (TASR) – Pondelkové stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom v Helsinkách iba pár dní po summite NATO ponúka istú paralelu s nedávnou schôdzkou šéfa Bieleho domu so severokórejským vodcom Kim Čong-unom v Singapure krátko po summite krajín G-7 v Kanade, avšak z vrcholnej schôdzky NATO odchádzal Trump v oveľa pozitívnejšej atmosfére než pred mesiacom zo Charlevoix, uviedol pre TASR profesor svetovej politiky z Helsinskej univerzity Teivo Teivanen.

"Mnohí poukazujú, že Trump by mohol na stretnutí s Putinom uzavrieť dohodu, ktorá by Rusku dala voľnejšiu ruku voči susedným krajinám. Nemyslím si, že vo Fínsku sa práve toto považuje za pravdepodobný výsledok stretnutia, avšak takéto riziko tu určite je," zamyslel sa Teivainen nad možným priebehom schôdzky.

"Možno sa však nikdy presne nedozvieme, o čom títo dvaja páni vlastne hovorili a na čom sa dohodli," upozornil Teivainen, keďže stretnutie sa má konať medzi štyrmi očami, iba za účasti tlmočníkov.

Na otázku, či sú indície, že jeden z prezidentov bude mať v Helsinkách aspoň zdanlivo domáce prostredie, Teivainen odpovedal, že Fíni pripravili summit tak, aby ani jeden z nich nebol zvýhodnený. "Úlohu hostiteľa v tomto prípade zohráva fínska diplomacia a domáci prezident," zdôraznil.

Ľudia vo Fínsku však špekulujú, že Putin bude mať predsa len silnejšiu pozíciu a môže zo summitu vyťažiť viac - aj preto, že ho považujú za silnejšieho vyjednávača, povedal profesor. Pripomenul taktiež, že Putin bol vo Fínsku už viackrát a krajinu pozná lepšie než jeho americký partner, ktorý Fínsko doteraz navštívil iba raz.

Tamojšie médiá v týchto dňoch pripomenuli, že Trump bol naposledy vo Fínsku ešte ako podnikateľ, a to začiatkom 90. rokov, keď sa rozvádzal so svojou manželkou Ivanou. V pobrežnom meste Rauma sa zaujímal o kúpu výletných lodí, z ktorých plánoval spraviť obrovské kasína.

"Súčasné Fínsko sa jasne viac stotožňuje so Západom a teda aj Spojenými štátmi než s Ruskom a jeho sférou záujmu. Z geopolitického hľadiska sa pozícia Fínska za uplynulých približne 25 rokov výrazne zmenila, Fínsko určite nie je neutrálne," podčiarkol profesor Helsinskej univerzity.

Fínsko v roku 1995 vstúpilo spolu so Švédskom a Rakúskom do Európskej únie. V súčasnosti je jedinou severskou krajinou, ktorá je zároveň aj členom eurozóny.

"Jednou z obáv fínskych predstaviteľov je, že krajina bude zvonka vnímaná ako neutrálna. Fínska diplomacia sa snaží tento imidž zmeniť: 'Nie, Fínsko nie je neutrálna krajina, Fínsko je súčasťou západného usporiadania.' A to aj napriek tomu, že z vojenského hľadiska Fínsko nie je členom NATO," dodal fínsky expert na svetovú politiku.

Osobitný spravodajca TASR Jaroslav Bublinec

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.