Attack on Prime Minister
News in English
Šéf úradu vlády Gergely Gulyás 21. apríla avizoval zámer kabinetu novelizovať ústavu s cieľom zabezpečiť akcieschopnosť vlády v čase vojny.
Autor TASR
Budapešť 10. mája (TASR) - Poslanci maďarského parlamentu v rámci prvej schôdze nového zákonodarného zboru diskutovali v utorok o vládnom návrhu ústavy, ktorý sa týka vojnového konfliktu, informuje spravodajca TASR s odvolaním sa na správu servera telex.hu.
Ministerka spravodlivosti Judit Vargová predložila 3. mája parlamentu desiatu novelu ústavy, ktorou vláda dopĺňa ustanovenia týkajúce sa stavu núdze o prípady humanitárnej katastrofy a vojnového konfliktu v susednej krajine.
"Európa čelí riziku recesie, v takejto situácii je pre vládu mimoriadne dôležité zabezpečiť schopnosť riešenia krízy," zdôvodnila pred poslancami Vargová a zdôraznila, že vláda nepripustí, aby účet za vojnu zaplatili maďarské domácnosti.
Dodala, že "národná strana" (vládny blok Fidesz-KDNP) v parlamentných voľbách 3. apríla dostala na takéto kroky od voličov mimoriadne silný mandát. Fidesz-KDNP získal rekordným počtom hlasov dvojtretinovú väčšinu v parlamente, a to už štvrtý raz po sebe.
Opoziční poslanci návrh ostro kritizovali a zdôraznili, že ho odmietajú. Arató Gergely z Demokratickej koalície (DK) povedal, že súčasná ústava nespĺňa požiadavky na základný zákon demokratickej krajiny, pretože neposkytuje požadované právne rámce a vláde poskytuje nadmernú moc.
"Jediným cieľom navrhovanej novely je zachovať stav núdze, ktorý sa odznením koronavírusovej pandémie končí," podčiarkol opozičný poslanec, podľa ktorého je novela vlastne bianko šekom pre kabinet, aby nemusel predkladať konkrétne návrhy opatrení zákonodarnému zboru.
Podobný názor vyjadrili aj poslanci Jobbiku, Momentumu, Maďarskej socialistickej strany (MSZP) i LMP, ktorí varovali pred ďalším rozšírením vládnutia prostredníctvom dekrétov v stave núdze. Ten vláda premiéra Viktora Orbána zaviedla v roku 2015 pri migračnej kríze a zaviedla ho aj počas korovanírusovej pandémie.
Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom) odmieta novelu ústavy, ako aj zavedenie stavu vojnovej núdze, podporuje však vládny program rozvoj maďarskej armády, aby sa Maďarsko dokázalo ochrániť aj bez NATO, povedal hovorca frakcie hnutia László Toroczkai.
Šéf úradu vlády Gergely Gulyás 21. apríla avizoval zámer kabinetu novelizovať ústavu s cieľom zabezpečiť akcieschopnosť vlády v čase vojny. V súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou povedal, že Maďarsko urobí všetko pre čo najskoršie nastolenie mieru na Ukrajine, avšak priznal, že Maďarsko má na to malý vplyv.
Ministerka spravodlivosti Judit Vargová predložila 3. mája parlamentu desiatu novelu ústavy, ktorou vláda dopĺňa ustanovenia týkajúce sa stavu núdze o prípady humanitárnej katastrofy a vojnového konfliktu v susednej krajine.
"Európa čelí riziku recesie, v takejto situácii je pre vládu mimoriadne dôležité zabezpečiť schopnosť riešenia krízy," zdôvodnila pred poslancami Vargová a zdôraznila, že vláda nepripustí, aby účet za vojnu zaplatili maďarské domácnosti.
Dodala, že "národná strana" (vládny blok Fidesz-KDNP) v parlamentných voľbách 3. apríla dostala na takéto kroky od voličov mimoriadne silný mandát. Fidesz-KDNP získal rekordným počtom hlasov dvojtretinovú väčšinu v parlamente, a to už štvrtý raz po sebe.
Opoziční poslanci návrh ostro kritizovali a zdôraznili, že ho odmietajú. Arató Gergely z Demokratickej koalície (DK) povedal, že súčasná ústava nespĺňa požiadavky na základný zákon demokratickej krajiny, pretože neposkytuje požadované právne rámce a vláde poskytuje nadmernú moc.
"Jediným cieľom navrhovanej novely je zachovať stav núdze, ktorý sa odznením koronavírusovej pandémie končí," podčiarkol opozičný poslanec, podľa ktorého je novela vlastne bianko šekom pre kabinet, aby nemusel predkladať konkrétne návrhy opatrení zákonodarnému zboru.
Podobný názor vyjadrili aj poslanci Jobbiku, Momentumu, Maďarskej socialistickej strany (MSZP) i LMP, ktorí varovali pred ďalším rozšírením vládnutia prostredníctvom dekrétov v stave núdze. Ten vláda premiéra Viktora Orbána zaviedla v roku 2015 pri migračnej kríze a zaviedla ho aj počas korovanírusovej pandémie.
Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom) odmieta novelu ústavy, ako aj zavedenie stavu vojnovej núdze, podporuje však vládny program rozvoj maďarskej armády, aby sa Maďarsko dokázalo ochrániť aj bez NATO, povedal hovorca frakcie hnutia László Toroczkai.
Šéf úradu vlády Gergely Gulyás 21. apríla avizoval zámer kabinetu novelizovať ústavu s cieľom zabezpečiť akcieschopnosť vlády v čase vojny. V súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou povedal, že Maďarsko urobí všetko pre čo najskoršie nastolenie mieru na Ukrajine, avšak priznal, že Maďarsko má na to malý vplyv.
