Londýn/Bratislava 2. apríla (TASR) – Od začiatku vojenského konfliktu medzi Britániou a Argentínou o Falklandské ostrovy uplynie v sobotu 2. apríla 40 rokov.

Vojenské operácie sa skončili kapituláciou argentínskych síl 14. júna 1982. Konflikt si vyžiadal 655 mŕtvych na argentínskej strane, vrátane 368 námorníkov z potopeného krížniku General Belgrano. Británia stratila 256 mužov.

Vojne predchádzali spory oboch krajín o ostrovy od začiatku 19. storočia a tie pretrvávajú do dnes. Ostrovy nachádzajúce sa v Atlantickom oceáne približne 500 kilometrov juhovýchodne od pobrežia Argentíny patria od roku 1833 Británii. V rokoch 1820 až 1830 boli argentínskym územím. Argentína britské nároky na ostrovy doteraz oficiálne neuznala a svoje územné nároky na Falklandy má zakotvené aj v ústave.

V období vojenského konfliktu sa Argentína a Spojené kráľovstvo nachádzali v politickej a hospodárskej kríze. V Argentíne vládla od roku 1976 vojenská junta, na čele ktorej stál generál Leopold Galtieri. Britskou predsedníčkou vlády bola tzv. "železná lady" Margaret Thatcherová, ktorá sa ťažkými ekonomickými reformami snažila prebudiť Britániu zo stagnácie.

Falklandy neboli v centre záujmu britskej vlády. Na ostrovoch s približne 3000 obyvateľmi vláda udržiavala len nepatrný počet vojakov. Predohrou vojny bolo vztýčenie argentínskej vlajky na jednom z ostrovov. Argentínsky obchodník s kovovým odpadom spolu so štyridsiatimi mužmi priplával na lodi 19. marca 1982 k brehom ostrova Južná Georgia a vztýčil argentínsku štátnu vlajku, čo britskí vojaci vyhodnotili ako provokáciu a prišelcov z ostrova vyhnali.

Argentínske médiá prezentovali túto udalosť ako útok na nevinných občanov, čo vyvolalo nacionalistické vášne. Tie vojenskej vládnucej junte vyhovovali na upevnenie moci, ktorú strácala pre vzrastajúcu nezamestnanosť a chudobu v krajine.

Británia udalosť na počiatku podcenila. Verila, že Galtieri nevyhrotí situáciu do ozbrojenej konfrontácie a neposilnila preto ani vojenskú posádku na ostrovoch. Ľahkovážnosť Spojeného kráľovstva využila argentínska vláda a 2. apríla 1982 sa na Falklandských ostrovoch vylodili argentínski vojaci, ktorí obsadili hlavné mesto Port Stanley a letisko Goose Green.

Rýchle prekonali malé britské opevnenia. Argentínskym jednotkám bol vydaný rozkaz, že nesmú bez ohľadu na vlastné straty spôsobiť straty na životoch Britov. Koncom apríla mala Argentína na Falklandoch viac než 10.000 vojakov, išlo však väčšinou len o málo cvičených brancov.

Nacionalistické vášne vypukli aj v Spojenom kráľovstve. Mnohí Briti, ktorí dovtedy ani netušili, kde sa nachádzajú ostrovy vyzývali premiérku Thatcherovú na vojenskú intervenciu.

Britská odpoveď bola najprv diplomatická. Po dohode s Európskym spoločenstvom (dnes Európska únia) uvalili európske krajiny na Argentínu ekonomické sankcie. Inváziu odsúdila aj Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov.

Väčšina európskych mocností podporila Britániu a európski vojenskí poradcovia boli stiahnutí z Argentíny. Na druhej strane, väčšina krajín Latinskej Ameriky podporovala Argentínu. Jedinou výnimkou bolo Čile, ktoré vyhlásilo stav ohrozenia, kvôli sporom okolo ostrova v prielive Beagle. Ohrozenie zo strany Čile prinútilo Argentínu, aby držala väčšinu svojich elitných jednotiek na pevnine, ďaleko od Falklánd.

Počítalo sa s tým, že USA zostanú v celom konflikte neutrálne. Po neúspešných pokusoch o vyjednávanie však Spojené štáty plne podporili Veľkú Britániu, a to vrátane možnosti použiť rakety vzduch-vzduch, komunikačné vybavenie, letecké palivo a ďalšie vojenské vybavenie.

Po vojenskej stránke sa Spojené kráľovstvo spoliehalo na svoje námorné sily. Do oblasti vyslalo námornú flotilu, ktorá zahŕňala takmer 130 rôznych druhov vojenských plavidiel. Argentína sa spoliehala na vzdušné sily, ktoré tvorili stíhačky francúzskej výroby Mirage a lietadlá Super Etendar. Prevaha Argentíny spočívala aj v počte nasadených vojakov. Oproti siedmim tisícom Britov stálo dvanásť tisíc argentínskych vojakov. Aj napriek tomu Argentína nedokázala čeliť technicky lepšie vybaveným britským vojakom.

Rozhodujúci útok britských síl sa začal 21. mája 1982. Vo východofalklandskej zátoke San Carlos sa vylodilo 3000 britských vojakov s technikou. Briti postupne dobili hlavné mesto Port Stanley.

Potom ako britské letectvo získalo prevahu aj vo vzduchu sa vojenský konflikt po desiatich týždňoch 14. júna 1982 skončil argentínskou kapituláciou. Briti zajali približne 11.400 Argentínčanov, všetci však boli onedlho prepustení. Briti stratili počas konfliktu mimo iného 10 lietadiel typu Harrier a viac ako 24 vrtuľníkov. Argentíne zase zničili neznámy počet lietadiel, väčšinou na zemi.

Porážka poškodila povesť argentínskeho vojenskému režimu a viedla k nastoleniu civilnej vlády v roku 1983. V rovnakom období Thatcherovej víťazstvo vo vojne o Falklandy pomohlo k jednoznačnému víťazstvu pre jej Konzervatívnu stranu.