Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Inváziu nariadil americký prezident Ronald Reagan, ktorý sa odvolal aj na žiadosť karibských štátov susediacich s Grenadou.
Autor TASR
Saint George's/Bratislava 24. októbra (TASR) - Urgent Fury bolo kódové označenie vojenskej operácie, počas ktorej americké jednotky aj s vojakmi šiestich štátov karibskej oblasti obsadili ostrovný štát Grenada v Malých Antilách. Od začiatku operácie uplynie v stredu 25. októbra 40 rokov. Intervencia, ktorá sa začala 25. októbra 1983, bola reakciou na vojenský prevrat v Grenade.
V roku 1974 získala Grenada pod vedením Erica Gairyho nezávislosť od Spojeného kráľovstva. O dva roky neskôr prebehli v krajine voľby, ktoré Gairy ako predseda Grenadskej zjednotenej strany práce (GULP) vyhral. Opozícii vedenej ľavicovým lídrom Mauriceom Bishopom sa v roku 1979 podaril v krajine prevrat. Moci sa chopila tzv. ľudová revolučná vláda, ktorá pod vedením Bishopa začala politiku zbližovania s Kubou a Sovietskym zväzom.
Americkej invázii predchádzal ešte ďalší prevrat v Grenade zo začiatku októbra 1983. Proti Bishopovi sa postavili radikálni predstavitelia revolučnej vlády vedení Bernardom Coardom. Tí 14. októbra 1983 Bishopa umiestnili do domáceho väzenia a 19. októbra popravili, ale jeho telo sa nikdy nenašlo. Moci na ostrove sa niekoľko dní nato ujala vojenská rada na čele s generálom Hudsonom Austinom.
Inváziu nariadil americký prezident Ronald Reagan, ktorý sa odvolal aj na žiadosť karibských štátov susediacich s Grenadou. Spojené štáty vyslali na ostrov najprv 2000-člennú jednotku, neskôr ju doplnili o 800 výsadkárov. Američanov podporilo 300 vojakov z karibských štátov Antigua, Barbados, Dominika, Sv. Lucia, Jamajka a Sv. Vincent. Na opačnej strane bojovalo 1200 vojakov grenadskej vojenskej rady a približne 800 Kubáncov.
Operácia Urgent Fury, ktorá bola prvou veľkou vojenskou operáciou Spojených štátov od vojny vo Vietname, trvala do 29. októbra 1983 a skončila porážkou grenadských vojenských jednotiek. V bojoch zahynulo 19 amerických vojakov a 150 utrpelo zranenia. Na druhej strane zomrelo 25 kubánskych bojovníkov a 59 bolo zranených. Z 1200 grenadských vojakov zahynulo 45 a 337 utrpelo zranenia.
Americké jednotky sa z Grenady definitívne stiahli 15. decembra 1983. Vodcu pučistov Coarda najprv odsúdili na trest smrti, ale neskôr mu zmiernili trest na doživotné väzenie, ale prepustili ho v roku 2009.
Po invázii vymenoval generálny guvernér na Grenade Paul Scoon novú dočasnú vládu, ktorá mala krajinu spravovať do decembrových volieb v roku 1984, po ktorých sa prezidentom stal Herbert Blaize. V Grenade je 25. október štátnym sviatkom - pripomína sa ako Deň vďakyvzdania.
Invázia však vyvolala aj kritiku medzinárodného spoločenstva. Valné zhromaždenie (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN) prijalo rezolúciu, ktorá odsudzovala inváziu na Grenadu. Pri formulovaní stanoviska bezpečnostnej rady OSN však využili Spojené štáty právo veta. Intervenciu kritizovala aj britská premiérka Margaret Thatcherová, keďže Grenada bola súčasťou Commonwealthu.
Zdroje: Kronika 20. storočia, Bratislava 2000
V roku 1974 získala Grenada pod vedením Erica Gairyho nezávislosť od Spojeného kráľovstva. O dva roky neskôr prebehli v krajine voľby, ktoré Gairy ako predseda Grenadskej zjednotenej strany práce (GULP) vyhral. Opozícii vedenej ľavicovým lídrom Mauriceom Bishopom sa v roku 1979 podaril v krajine prevrat. Moci sa chopila tzv. ľudová revolučná vláda, ktorá pod vedením Bishopa začala politiku zbližovania s Kubou a Sovietskym zväzom.
Americkej invázii predchádzal ešte ďalší prevrat v Grenade zo začiatku októbra 1983. Proti Bishopovi sa postavili radikálni predstavitelia revolučnej vlády vedení Bernardom Coardom. Tí 14. októbra 1983 Bishopa umiestnili do domáceho väzenia a 19. októbra popravili, ale jeho telo sa nikdy nenašlo. Moci na ostrove sa niekoľko dní nato ujala vojenská rada na čele s generálom Hudsonom Austinom.
Inváziu nariadil americký prezident Ronald Reagan, ktorý sa odvolal aj na žiadosť karibských štátov susediacich s Grenadou. Spojené štáty vyslali na ostrov najprv 2000-člennú jednotku, neskôr ju doplnili o 800 výsadkárov. Američanov podporilo 300 vojakov z karibských štátov Antigua, Barbados, Dominika, Sv. Lucia, Jamajka a Sv. Vincent. Na opačnej strane bojovalo 1200 vojakov grenadskej vojenskej rady a približne 800 Kubáncov.
Operácia Urgent Fury, ktorá bola prvou veľkou vojenskou operáciou Spojených štátov od vojny vo Vietname, trvala do 29. októbra 1983 a skončila porážkou grenadských vojenských jednotiek. V bojoch zahynulo 19 amerických vojakov a 150 utrpelo zranenia. Na druhej strane zomrelo 25 kubánskych bojovníkov a 59 bolo zranených. Z 1200 grenadských vojakov zahynulo 45 a 337 utrpelo zranenia.
Americké jednotky sa z Grenady definitívne stiahli 15. decembra 1983. Vodcu pučistov Coarda najprv odsúdili na trest smrti, ale neskôr mu zmiernili trest na doživotné väzenie, ale prepustili ho v roku 2009.
Po invázii vymenoval generálny guvernér na Grenade Paul Scoon novú dočasnú vládu, ktorá mala krajinu spravovať do decembrových volieb v roku 1984, po ktorých sa prezidentom stal Herbert Blaize. V Grenade je 25. október štátnym sviatkom - pripomína sa ako Deň vďakyvzdania.
Invázia však vyvolala aj kritiku medzinárodného spoločenstva. Valné zhromaždenie (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN) prijalo rezolúciu, ktorá odsudzovala inváziu na Grenadu. Pri formulovaní stanoviska bezpečnostnej rady OSN však využili Spojené štáty právo veta. Intervenciu kritizovala aj britská premiérka Margaret Thatcherová, keďže Grenada bola súčasťou Commonwealthu.
Zdroje: Kronika 20. storočia, Bratislava 2000
