Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Keď sa de Orellana vrátil v máji 1543 do Španielska, informoval o zúrivých bojoch s kmeňmi silných a odhodlaných žien, ktoré prirovnal k Amazonkám z gréckych legiend.
Autor TASR
Trujillo/Bratislava 24. augusta (TASR) – Objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom v októbri 1492 znamenalo aj pre ďalších európskych dobrodruhov možnosť obohatiť sa a kolonizovať oblasti novoobjaveného kontinentu. Medzi takých patril tiež španielsky dobyvateľ Francisco de Orellana, ktorý chcel objaviť legendárne stratené mesto El Dorado. Nielen jeho, ale aj mnoho iných dobrodruhov totiž fascinovala legenda o tomto mieste, kde mali indiánski náčelníci počas rituálov zo seba pravidelne zmývať zlatý prach predstavujúci veľmi cenný kov - zlato.
Francisco de Orellana síce El Dorado nikdy nenašiel, ale preslávil sa ako líder prvej expedície, ktorá sa vydala na cestu po rieke Amazon od jej prameňov v andských horách až po ústie do Atlantického oceánu.
V stredu 24. augusta uplynie 480 rokov od momentu, kedy Francisco de Orellana dosiahol po plavbe na rieke Amazon pobrežie Atlantického oceánu a ako prvý tak preplával celý tok tejto rieky.
Do Nového sveta sa Francisco de Orellana vybral len ako 16-ročný mladík. O jeho dobrodružnej povahe svedčí fakt, že sa v roku 1535 v Peru zúčastnil spolu so svojím priateľom (podľa niektorých zdrojov boli príbuzní) conquistadorom Franciscom Pizarrom na dobývaní ríše Inkov. Španiel však hľadal aj ďalšie možnosti ako znásobiť svoje bohatstvo, a tak prijal ponuku Gonzala Pizarra, nevlastného brata Francisca Pizarra, podstúpiť ďalšiu expedíciu a nájsť bájne El Dorado.
Na prieskum oblastí východne od ekvádorského mesta Quito sa skupina dobrodruhov vydala vo februári 1541. Počas strastiplnej cesty trpeli hladom a neustále boli ohrozovaní nebezpečným hmyzom. Po niekoľkých mesiacoch sa podmienky skupiny čoraz viac zhoršovali. Masívnemu nedostatku potravín čelili v decembri 1541, teda v čase keď dorazili k prítoku Amazonky - k rieke Napo. Gonzalo Pizarro vyslal napred de Orellana, aby našiel na brigantíne (plachetnici) spolu s ďalšími 50 mužmi zásoby jedla a priniesol ich zvyšku posádky.
Podľa dokumentov, ktoré si de Orellana viedol sa chcel po vyrabovaní domorodých osád vrátiť k Pizarrovi, ale zvyšok posádky bol presvedčený, že cesta späť by bola príliš náročná a navyše hrozila vzburou. Prúd tak skupinu unášal do čoraz nehostinnejšieho prostredia hustej džungle až sa vo februári 1542 dostali k vodám Amazonky.
Počas plavby bojovali s domorodcami, trpeli podvýživou a chorobami, no napriek tomu sa rozhodli rieku pokoriť. Po sedemmesačnej plavbe sa 24. augusta 1542 dostali k pobrežiu Atlantického oceánu. Ich plavba trvala do septembra toho istého roka, kedy dorazili k ostrovu Cubagua pri severovýchodnom pobreží Venezuely.
Keď sa de Orellana vrátil v máji 1543 do Španielska, informoval o zúrivých bojoch s kmeňmi silných a odhodlaných žien, ktoré prirovnal k Amazonkám z gréckych legiend. Práve to ho pravdepodobne viedlo k tomu, že rieku pomenoval Amazonka. Je však pravdepodobné, že osoby s lukmi, ktoré videl boli v skutočnosti dlhovlasí muži s hladkou pleťou.
Druhá výprava Francisca de Orellana do povodia rieky Amazon sa však stala španielskemu dobrodruhovi osudnou. Podľa niektorých zdrojov zomrel v novembri 1546 na následky tropickej choroby, iné zase uvádzajú, že sa jeho plavidlo prevrátilo a následkom nešťastnej udalosti sa utopil.
Francisco de Orellana síce El Dorado nikdy nenašiel, ale preslávil sa ako líder prvej expedície, ktorá sa vydala na cestu po rieke Amazon od jej prameňov v andských horách až po ústie do Atlantického oceánu.
V stredu 24. augusta uplynie 480 rokov od momentu, kedy Francisco de Orellana dosiahol po plavbe na rieke Amazon pobrežie Atlantického oceánu a ako prvý tak preplával celý tok tejto rieky.
Do Nového sveta sa Francisco de Orellana vybral len ako 16-ročný mladík. O jeho dobrodružnej povahe svedčí fakt, že sa v roku 1535 v Peru zúčastnil spolu so svojím priateľom (podľa niektorých zdrojov boli príbuzní) conquistadorom Franciscom Pizarrom na dobývaní ríše Inkov. Španiel však hľadal aj ďalšie možnosti ako znásobiť svoje bohatstvo, a tak prijal ponuku Gonzala Pizarra, nevlastného brata Francisca Pizarra, podstúpiť ďalšiu expedíciu a nájsť bájne El Dorado.
Na prieskum oblastí východne od ekvádorského mesta Quito sa skupina dobrodruhov vydala vo februári 1541. Počas strastiplnej cesty trpeli hladom a neustále boli ohrozovaní nebezpečným hmyzom. Po niekoľkých mesiacoch sa podmienky skupiny čoraz viac zhoršovali. Masívnemu nedostatku potravín čelili v decembri 1541, teda v čase keď dorazili k prítoku Amazonky - k rieke Napo. Gonzalo Pizarro vyslal napred de Orellana, aby našiel na brigantíne (plachetnici) spolu s ďalšími 50 mužmi zásoby jedla a priniesol ich zvyšku posádky.
Podľa dokumentov, ktoré si de Orellana viedol sa chcel po vyrabovaní domorodých osád vrátiť k Pizarrovi, ale zvyšok posádky bol presvedčený, že cesta späť by bola príliš náročná a navyše hrozila vzburou. Prúd tak skupinu unášal do čoraz nehostinnejšieho prostredia hustej džungle až sa vo februári 1542 dostali k vodám Amazonky.
Počas plavby bojovali s domorodcami, trpeli podvýživou a chorobami, no napriek tomu sa rozhodli rieku pokoriť. Po sedemmesačnej plavbe sa 24. augusta 1542 dostali k pobrežiu Atlantického oceánu. Ich plavba trvala do septembra toho istého roka, kedy dorazili k ostrovu Cubagua pri severovýchodnom pobreží Venezuely.
Keď sa de Orellana vrátil v máji 1543 do Španielska, informoval o zúrivých bojoch s kmeňmi silných a odhodlaných žien, ktoré prirovnal k Amazonkám z gréckych legiend. Práve to ho pravdepodobne viedlo k tomu, že rieku pomenoval Amazonka. Je však pravdepodobné, že osoby s lukmi, ktoré videl boli v skutočnosti dlhovlasí muži s hladkou pleťou.
Druhá výprava Francisca de Orellana do povodia rieky Amazon sa však stala španielskemu dobrodruhovi osudnou. Podľa niektorých zdrojov zomrel v novembri 1546 na následky tropickej choroby, iné zase uvádzajú, že sa jeho plavidlo prevrátilo a následkom nešťastnej udalosti sa utopil.
