Moskva/Bratislava 22. augusta (TASR) - Krátko po invázii armád Sovietskeho zväzu a ďalších spojencov v noci z 20. na 21. augusta 1968 sovietske vedenie prinútilo najvyšších predstaviteľov Československa, aby túto vojenskú akciu legitimizovali podpisom spoločnej dohody. Rokovania prebiehali vo vypätej atmosfére, keď Sovieti vyvíjali nátlak na československú delegáciu. Jej časť – vrátane najvyššieho komunistického funkcionára Alexandra Dubčeka – navyše deportovali do Moskvy násilne.

V stredu 23. augusta uplynie 55 rokov od začiatku vyjednávaní, ktoré vyvrcholili podpisom tzv. Moskovského protokolu.

Už 21. augusta o 5. hodine ráno – krátko po začiatku vojenskej operácie Dunaj, ktorá mala zastaviť reformný proces v Československej socialistickej republike (ČSSR) – zadržali sovietske jednotky najvyšších funkcionárov krajiny. Medzi nimi aj prvého tajomníka Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ) Alexandra Dubčeka.

Okrem Dubčeka boli zadržaní aj najvyšší ústavní činitelia, predseda vlády Oldřich Černík a predseda parlamentu (Federálneho zhromaždenia, FZ) Josef Smrkovský. Spolu s nimi František Kriegel (predseda Ústredného výboru Národného frontu), Bohumil Šimon a Josef Špaček (členovia vedenia KSČ). Previezli ich na letisko v Prahe-Ruzyni a následne uniesli do Moskvy.

Prezident ČSSR Ludvík Svoboda verejne sľúbil, že bude rokovať o prepustení unesených funkcionárov a bez legitímnej vlády neurobí žiadne rozhodnutie. Podľa niektorých svedectiev elitná vojenská jednotka v Holešove bola pripravená pokúsiť sa oslobodiť Dubčeka. Vojaci, ktorí sa spočiatku odmietali vzdať okupantom, však dostali rozkaz zložiť zbrane. Navyše bolo jasné, že Dubček už nie je na území ČSSR.

Podľa českého historika Zdeňka Doskočila politický scenár augustovej invázie zlyhal. "Krajinu sa síce podarilo v priebehu niekoľkých hodín kompletne vojensky obsadiť, ale plán s vytvorením takzvanej robotnícko-roľníckej vlády padol. A Sovieti pochopili, že im v podstate neostáva nič iné, než rokovať s príslušníkmi reprezentácie, ktorú chceli odstrániť," povedal historik. Podľa neho to zmenilo pozíciu československej delegácie – jej členom nešlo o život, no beztak ostali sovietskymi zajatcami.

Na rokovania 23. augusta do Moskvy priletela ďalšia časť delegácie vedená prezidentom ČSSR Ludvíkom Svobodom. Jej členmi boli aj Jan Piller, Gustáv Husák, Vasil Biľak a Alois Indra, teda predstavitelia konzervatívneho krídla, ktorí podporovali sovietske návrhy. Na čele sovietskej delegácie bol Leonid Brežnev, najvyšší stranícky predstaviteľ Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Sovieti odmietli ponuku Alexandra Dubčeka na rezignáciu, takisto aj návrh československého parlamentu, aby sa najvyšší ústavní činitelia vrátili do vlasti a prerokovali situáciu s ústavnými inštitúciami. Zdravotne indisponovaný Dubček sa rokovaní spočiatku nezúčastňoval, izolovaný bol aj Kriegel, ktorý vyhlásil, že žiadny dokument nepodpíše napriek hrozbe, že sa už nevráti domov.

Keď 25. augusta predložil Šimon návrh československej delegácie, sovietske vedenie ho ostro odmietlo. Do Moskvy prileteli ďalší funkcionári z ČSSR. Napokon bol Moskovský protokol podpísaný 26. augusta, Dubček svoj podpis pripojil ako posledný. Kriegel dodržal sľub a protokol nepodpísal.

V dokumente vyhlásili obe strany vernosť socializmu. Sovietska strana prisľúbila, že sa príslušníci jej vojenských jednotiek nebudú miešať do záležitostí ČSSR, budú umiestnení v kasárňach resp. iných vojenských priestoroch a akonáhle pominie hrozba pre socializmus, budú vojaci postupne odsunutí domov.

Sovietska strana prepustila aj Františka Kriegela, keď Dubček, Černík a Smrkovský vyhlásili, že bez neho neodletia späť do Prahy. Následne už 31. augusta Ústredný výbor KSČ prijal Moskovský protokol ako jediné možné východisko zo situácie. Parlament schválil 18. októbra za neprítomnosti asi pätiny poslancov Zmluvu o podmienkach a dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR. Z 242 prítomných hlasovalo za 228, zdržalo sa 10 poslancov, štyria boli proti – František Kriegel, František Vodsloň, Božena Fuková a Gertruda Sekaninová-Čakrtová.

V rozpore s Moskovským protokolom sa dočasný pobyt sovietskych vojsk predĺžil až do roku 1991. Z ČSSR odišli až po Nežnej revolúcii, čo pripomína 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády, tak ako 21. august je Dňom obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968.


Zdroj: totalita.cz, ustrcr.cz, rozhlas.cz, ct24.cz, upn.gov.sk