Moskva/Washington 20. júna (TASR) - Takzvaná 'horúca linka' medzi Washingtonom a Moskvou vznikla pred 60 rokmi s cieľom zabrániť prípadným vojenským konfliktom. Mala tiež slúžiť ako komunikačný kanál v prípade mimoriadnych situácií a stala sa jedným zo symbolov obdobia studenej vojny.

Dohoda o zriadení "červeného telefónu", ako sa tiež nazývala táto priama linka medzi Bielym domom a Kremľom, bola uzavretá počas rokovaní v Ženeve v júni 1963. V utorok 20. júna uplynie od tejto udalosti 60 rokov.

Pokusy vytvoriť priame spojenie medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom boli už po kórejskej vojne (1950 - 1953). Rokovania sa ale skončili v roku 1954 neúspešne.

Požiadavku existencie priameho, rýchleho a spoľahlivého spojenia medzi oboma veľmocami nastolila opäť kubánska resp. karibská kríza, počas ktorej sa svet v roku 1962 ocitol na prahu jadrovej katastrofy. Napríklad v čase krízy trvalo dešifrovanie správy sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova, ktorá mala tri tisíc slov americkému prezidentovi Johnovi Kennedymu až 12 hodín.

"Kubánska kríza nastolila požiadavku nevyhnutnosti mať spoľahlivé technické prostriedky spojenia medzi Moskvou a Washingtonom," napísal o zriadení priameho spojenia medzi Kremľom a Bielym domom vtedajší veľvyslanec Sovietskeho zväzu v USA Anatolij Dobrynin.

Dvojstrannú dohodu o vytvorení takého priameho spojenia uzavreli Spojené štáty a Sovietsky zväz 20. júna 1963 v Ženeve. Za sovietsku stranu dokument podpísal Semjon Carapkin a za americkú Charles Still. Bola to zároveň prvá dohoda, ktorú obidve krajiny podpísali po odvrátení karibskej krízy.

V dokumente sa hovorilo okrem iného o tom, že na financovaní telegrafického spojenia sa budú podieľať rovnakým dielom a malo sa využiť iba v mimoriadnych situáciách.

Uvedenie linky do prevádzky trvalo približne dva mesiace - Moskva a Washington ju spustili 30. augusta 1963. Najprv fungovala ako ďalekopis, od roku 1978 prešla na prenos prostredníctvom družice. V tom istom roku umiestnili terminál v Bielom dome, dovtedy sa totiž nenachádzal v sídle amerických prezidentov, ale v budove Pentagónu.

Prvý americký skúšobný odkaz tvorila veta obsahujúca všetky znaky - písmená abecedy a číslice, ktoré sa mohli použiť pri podávaní správ v angličtine. Správa znela: "The quick brown fox jumped over the lazy dog 's back 1234567890" ("Rýchla hnedá líška preskočila chrbát lenivého psa 1234567890"). Sovieti vraj odoslali oveľa dlhší farbistý text opisujúci západ slnka nad Moskvou. Text tejto správy nie je dodnes známy.

ZSSR a USA reálne použili horúcu linku prvýkrát až 5. júna 1967 v deň vypuknutia šesťdňovej vojny, tretej arabsko-izraelskej vojny. Prezident USA Lyndon B. Johnson informoval sovietskeho premiéra Alexeja Kosygina, že na Blízky východ plánuje vyslať americké lietadlá. Naopak Moskvu zaujímalo, či sú Spojené štáty pripravené zabrániť nebezpečnému priblíženiu sa sovietskej a americkej flotily v Stredozemnom mori. Celkove si obidve strany vymenili v tento deň 20 depeší.

Spojenie v rámci horúcej linky sa využívalo napríklad tiež v roku 1971 v čase Indicko-pakistanskej vojny, po vstupe sovietskych vojsk do Afganistanu v roku 1979, ako aj po vyhlásení výnimočného stavu v Poľsku v decembri 1981.