Syrta/Bratislava 20. októbra (TASR) - Od smrti líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího, ktorému smrteľné zranenia spôsobili líbyjskí povstalci, keď sa v konvoji pokúšal utiecť z rodného mesta Syrta, uplynie vo štvrtok 20. októbra päť rokov.
"Oznamujeme svetu, že Kaddáfí bol zabitý. Je koniec tyranie a diktátorstva. Dnešok vojde do histórie, Kaddáfí sa stretol so svojím osudom," uviedol vtedy hovorca povstaleckej Prechodnej národnej rady (NTC) Abdal Háfiz Ghúga. Smrť vodcu neskôr v ten istý deň potvrdil aj vtedajší líbyjský premiér Mahmúd Džibríl. "Na tento okamih sme dlho čakali. Muammar Kaddáfí bol zabitý," povedal na tlačovej konferencii v Tripolise.
Muammar Kaddáfí, celým menom Muammar Muhammad Abd as-Salám abú Minjár al-Kaddáfí sa narodil v roku 1942 (tento rok narodenia si uvádzal sám Kaddáfí) v beduínskej rodine neďaleko líbyjského mesta Syrta. Po ukončení štúdií na vojenskej škole v Bengázi vstúpil do armády. V roku 1969 stál na čele vojenského prevratu, ktorý zvrhol dovtedajšieho kráľa Idrísa a následne bola 1. septembra toho istého roku vyhlásená Líbyjský arabská republika. Jej hlavným predstaviteľom - vodcom sa na dlhé roky stal plukovník Muammar Kaddáfí.
Na snímke z videa, ktoré odvysielala Líbyjská štátna televízia 12. júna 2011 líbyjský vodca Muammar Kaddáfí sa rozpráva s prezidentom Svetovej šachovej federácie Kirsanom Iľumžinovom (nie je na snímke) pred hraním šachu počas ich stretnutia na neznámom mieste. Bojovne naladený Kaddáfí počas šachovej partie zopakoval, že nikdy neopustí Líbyu, povedal Iľumžinov, ktorý je na turné po krajinách severnej Afriky.Foto: TASR/AP
V Líbyi nastolil vojenskú diktatúru a s titulom vodca revolúcie bol na čele štátu najprv ako predseda Rady revolučného vedenia (1969-1977) a potom ako generálny tajomník Všeobecného ľudového kongresu (1977-1979). V roku 1979 sa vzdal všetkých politických funkcií a ponechal si len titul vodca revolúcie, ale aj napriek tomu bol faktickým neobmedzeným vládcom Líbye, ktorej oficiálny názov bol Veľká socialistická ľudová líbyjská arabská džamáhíríja.
Svoju ideológiu, ktorá bola základom jeho vládnutia rozpracoval vo svojom trojzväzkovom diele nazvanom Zelená kniha. V knihe predstavil vlastnú cestu, ktorá bola založená na islame a určitej (alternatívnej) forme socializmu. V duchu tejto ideológie vypovedal v roku 1970 z Líbye americké a britské jednotky, ktoré tam mali vojenské základne. Zaviedol systém priamej vlády ľudu (džamáhíríja), čoho dôsledkom bolo zoštátnenie všetkých zahraničných podnikov na spracovanie a predaj ropy a zrušil súkromné podnikanie.
V zahraničnej politike sa snažil zjednotiť Arabov. Usiloval sa totiž o založenie akejsi federácie arabských republík, ktorej členmi mali byť okrem Líbye ešte Egypt, Sýria a Tunisko. Jeho snaha sa v tomto smere skončila neúspešne.
Svoje kontroverzné názory pretavil aj do podpory rôznych teroristických a revolučných skupín operujúcich na Blízkom východe, Afrike, Severnom Írsku či v USA. Počas jeho vládnutia sa Líbya v druhej polovici 80. rokov 20. storočia nielen materiálne, ale aj personálne zúčastnila na teroristickom útoku na diskotéku La Belle vo vtedajšom Západnom Berlíne (Nemecko), alebo atentátu na dopravné lietadlo letiaceho nad škótskym mestom Lockerbie v Spojenom kráľovstve. Kaddáfího zahraničná politika dostávala Líbyu do medzinárodnej izolácie.
Líbyjský vodca Muammar Kaddáfí máva z auta svojim stúpencom, keď prichádza na schôdzku s africkými lídrami v Tripolise 10. apríla 2011. Výbor Africkej únie sa v líbyjskom hlavnom meste stretol s Kaddáfím a na druhý deň smeruje do Benghází na schôdzku so zástupcami líbyjskej opozície. TASR/AP Foto: TASR/AP
Počas studenej vojny Kaddáfí udržiaval diplomatické styky len s vtedajšími socialistickými štátmi. Napríklad bývalú Československú socialistickú republiku (ČSSR) navštívil v rokoch 1978 a 1982.
Začiatkom 21. storočia prestal Kaddáfí podporovať terorizmus, aby vymanil Líbyu z medzinárodnej izolácie a začal uskutočňovať aj ekonomické reformy. V roku 2003 súhlasil s ukončením líbyjského programu vývoja a výroby zbraní hromadného ničenia, čo zlepšilo vzťahy Líbye s USA. Uznal aj zodpovednosť za teroristické útoky. Následne západné európske krajiny a USA zrušili sankcie uvalené na Líbyu.
Napriek Kaddáfího snahe vypukli vo februári 2011 v krajine silné protesty proti jeho režimu. Protesty v auguste 2011 prerástli do občianskej vojny. Povstalcov podporovala aj Severoatlantická aliancia. Začiatkom jesene povstalci dobyli hlavné mesto Tripolis a moc prevzala Prechodná národná rada.
V deň svojho zadržania 20. októbra 2011 sa Kaddáfí pokúsil ujsť z rodného mesta v konvoji spolu so svojimi vernými. Líbyjský diktátor sa nachádzal v zelenom aute typu Toyota Landcruiser. Konvoj bol však zasiahnutý náletom NATO. Kaddáfí utrpel pri útoku zranenia a ešte v ten istý deň ho za nejasných okolností zabili povstalci.
Líbyjský vodca opustil svoj obytný komplex v hlavnom meste Tripolis približne 18. alebo 19. augusta 2011, krátko predtým, ako do metropoly vtrhli povstalci. Kaddáfí zamieril priamo do Syrty. Sprevádzal ho syn Mutasim. Jeho ďalší syn Sajf Islám hľadal útočisko v meste Baní Walíd.
Kaddáfího spojenci ho opakovane vyzývali, aby opustil krajinu, on to však odmietal s tým, že chce zomrieť v zemi svojich predkov. V Syrte striedal Kaddáfí spolu so svojimi vernými úkryty každé štyri dni. Mesto bolo terčom náletov NATO a povstalci postupovali ďalej. Skupina nakoniec zostala v jednej štvrti, kde hľadala útočisko v opustených domoch po obyvateľoch, ktorí ušli pred bojmi.
Zabitého líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího na úsvite 25. októbra 2011 pochovali na neznámom mieste. Predstavitelia líbyjskej dočasnej vlády predtým uviedli, že Kaddáfí bude pochovaný v tajnom hrobe v púšti.
Zdroj: ENCYCLOPAEDIA BELIANA, Siedmy zväzok (In - Kalg), Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava 2013.
