Zahraničie

Predohrou k súčasnému konfliktu v Sýrii bolo povstanie sunnitov

TASR, 13. marca 2016 15:18

Sýrska strana Baas, vychádzajúca zo sekulárnej ideológie arabského nacionalizmu a socializmu, sa dostávala do konfliktu s konzervatívnym Moslimským bratstvom už od vzniku nezávislej Sýrie v roku 1945.

Ilustračné foto Foto: TASR/AP
Damask 13. marca (TASR) - Súčasný sýrsky konflikt nevznikol len z udalostí takzvanej arabskej jari z roku 2011 alebo v dôsledku zasahovania cudzích mocností. Jeho korene vychádzajú z vlastných komplikovaných dejín Sýrie. Krvavou predohrou súčasného konfliktu sa stalo povstanie sunnitov spred štyroch desaťročí. Islamisti z Moslimského bratstva vtedy povstali voči vláde vtedajšieho sýrskeho prezidenta Háfiza Asada, ktorý vzburu krvavo potlačil, čo si vyžiadalo desaťtisíce životov.

Sýrska strana Baas, vychádzajúca zo sekulárnej ideológie arabského nacionalizmu a socializmu, sa dostávala do konfliktu s konzervatívnym Moslimským bratstvom už od vzniku nezávislej Sýrie v roku 1945. Napätie sa ešte vyostrilo po tom, ako baasisti v 60. rokoch uchopili moc v Sýrii a stali sa vládnou stranou.

Zakladateľ "asadovskej dynastie", prezident Háfiz Asad, sa od začiatku svojej vlády v roku 1971 začal odkláňať od princípov arabského nacionalizmu a namiesto toto sa čoraz viac opieral o menšinovú komunitu šiitských alavitov, z ktorej sám pochádzal a ktorú v rámci svojho režimu uprednostňoval.

Táto politika prispievala k nárastu nespokojnosti medzi väčšinovým sunnitským obyvateľstvom, hlavne medzi mestskou mládežou, ktorá kulminovala v ozbrojenom povstaní z rokov 1976-1982. Jeho epicentrami boli prevažne väčšie mestá ako Aleppo, Homs a Hamá. V týchto a ďalších mestách sa aj v roku 2011 začali protivládne protesty, ktoré stáli na počiatku súčasného konfliktu.

Rozbuškou pre povstanie sa v roku 1976 stala sýrska okupácia susedného Libanonu. Ozbrojené skupiny sunnitských radikálov začali v nasledujúcich rokoch útočiť na popredných predstaviteľov alavitského režimu, ale aj na príslušníkov armády, polície, úradníkov či duchovných. Popri tom začalo takmer po celej Sýrii dochádzať k protivládnym štrajkom a protestom, ktoré nezriedka vyúsťovavali do zrážok s bezpečnostnými silami.

Opozičné sily boli spočiatku rôznorodé - od početných sunnitských islamských zoskupení cez intelektuálov a členov zamestnaneckých zväzov požadujúcich demokratické reformy až po exilových sekulárnych politikov. Iniciatívu však postupne prevzali militanti z Moslimského bratstva.

Špirála násilia sa začala prudko roztáčať po masakre desiatok vojenských kadetov v Aleppe z júna 1979 a po neúspešnom atentáte na prezidenta Háfiza Asada, ku ktorému došlo o rok neskôr. Sýrsky režim reagoval tvrdými odvetnými útokmi, ktorých terčom sa popri sunnitských islamistoch stalo i civilné obyvateľstvo.

Do plnohodnotného povstania situácia prerástla vo februári 1982 v štvrtom najväčšom meste Sýrie - Hamá, ležiacom približne 200 kilometrov severne od Damasku. To sa stalo hlavnou baštou vzbúrencov z Moslimského bratstva, ktoré vyzvalo všetkých Sýrčanov, aby sa zapojili do svätej vojny - džihádu - voči Asadovej vláde. Začiatkom februára sa islamisti zmocnili kontroly nad mestom a okamžite povraždili desiatky miestnych exponentov režimu.

Prezident Asad reagoval mobilizáciou armády a bezpečnostných zložiek a odbojné mesto v priebehu niekoľkých dní obkľúčilo vyše 10.000 vojakov, príslušníkov elitných jednotiek. Vedením operácie osobne poveril svojho brata, generála Rifáta Asada. Povstalci odmietli výzvu na kapituláciu, zatiaľ čo z mesta hromadne utekalo civilné obyvateľstvo.

Obliehanie a ťažké boje o mesto, počas ktorých bola zničená veľká časť historického centra, trvali celkovo 27 dní. Postup sýrskych pozemných jednotiek v úzkych uličkách mesta podporovali tanky a obrnené vozidlá, vytrvalá delostrelecká paľba a letecké bombardovanie, ktoré prispeli k obrovským materiálnym škodám a vysokým stratám na životoch.

Odhady počtu obetí udalostí v Hamá sa pohybujú v rozmedzí 10.000-40.000, prevažne z radov civilistov. Sýrska armáda stratila približne 1000 mužov.

Okrem početných obetí priamych bojov zahynulo veľké množstvo ľudí už po dobytí mesta, keď bezpečnostné zložky brutálne likvidovali a trestali zvyšných povstalcov a ich stúpencov. To sa podľa správ aktivistov nezaobišlo bez mučenia, masových popráv a hromadného zatýkania v Hamá, ako aj v iných sýrskych mestách.

Dlhodobým dôsledkom udalostí z rokov 1976-1982 bolo prehĺbenie náboženských rozporov v sýrskej spoločnosti. Mnohí sunniti sa len utvrdili v presvedčení, že sú obeťou dlhodobej diskriminácie zo strany alavitských elít. Menšinoví alaviti, tvoriaci len asi desať percent obyvateľstva Sýrie, sa naopak ešte viac primkli k vládnucej asadovskej dynastii. V radoch alavitov zavládli obavy z možnej pomsty nespokojných sunnitov v prípade zmeny režimu v Damasku. O masakre z Hamá sa v Sýrii dlhé tri desaťročia prakticky nemohlo verejne hovoriť.

Na počiatku súčasného konfliktu v Sýrii stáli - podobne ako pred 30 rokmi – protesty rôznorodej opozície vystupujúcej proti nedemokratickým a diskriminačným praktikám vlády prezidenta Bašára Asada, ktorý sa ujal moci v roku 2000. Ten sa - rovnako ako jeho otec Háfiz Asad na prelome 70. a 80. rokov - pokúsil opäť potlačiť nespokojnosť tvrdými represívnymi zásahmi, čo sa mu však tento raz nepodarilo.

Po vypuknutí občianskej vojny Bašár Asad ešte viac posilnil svoje väzby na menšinové alavitské obyvateľstvo a začal verejne vystupovať ako zbožný šiitský moslim. To spoločne so zasahovaním regionálnych mocností prispelo k postupnej transformácií konfliktu na nábožensky motivovaný zápas sýrskych sunnitov a šiitov, ktorý - hoci za iných okolností – predtým vypukol aj v susednom Iraku.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

dnes 21:21

Vo favele v brazílskom Riu de Janeiro zabili talianskeho turistu
Obeťou bol Talian Roberto Bardella.

sk
dnes 20:36

Pápež otvoril zo Španielskeho námestia v Ríme vianočnú sezónu
Pápež sa v luxusnej rímskej štvrti pri Španielskych schodoch pomodlil pri stĺpe so sochou Nepoškvrnenej Panny Márie za rodiny, ktoré sa pre množstvo problémov životom pretĺkajú ťažko.

sk
dnes 20:13

V Kyjeve schválili zákaz dovozu kníh s protiukrajinským obsahom
Cieľom návrhu zákona, ktorý musí ešte odobriť prezident, aby nadobudol platnosť, je zamedziť propagande, ktorá spochybňuje územnú celistvosť Ukrajiny alebo podnecuje vojnu.

sk

Téma TASR





Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac