Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vlna protestov v Mjanmarsku sa začala po prevrate z 1. februára, keď armáda zvrhla občiansku vládu a prevzala moc v krajine.
Autor TASR
Rangún 14. apríla (TASR) - Protestujúci v Mjanmarsku vyliali na ulice miest v stredu červenú farbu ako symbol krviprelievania počas demonštrácií proti vojenskej junte, ktoré si už vyžiadali viac ako 700 životov. Informovala o tom agentúra AFP.
"Zámerom 'krvácajúceho štrajku' je nezabudnúť na mučeníkov, ktorí zomreli v boji za demokraciu," povedal pre AFP jeden z protestujúcich v metropole Rangún. Na chodníku v Rangúne niekto napísal i kritické stanovisko voči OSN, poukazujúce na to, že "Mjanmarsko umiera". V druhom najväčšom meste Mandalaj, ležiacom v strednom Mjanmarsku, sa objavili na nápisy "krv na uliciach ešte nezaschla", "zvrhnime éru strachu" či "dúfame, že naša vojenská diktatúra padne".
Aktivisti usporiadali protesty aj v ďalších menších mestách krajiny - Mounjua, Sagajn a Davej -, keď na motorkách niesli červené vlajky politickej strany Národná liga za demokraciu (NLD) štátnej kancelárky (premiérky) Aun Schan Su Ťij.
Na tento týždeň pripadajú oslavy mjanmarského Nového roka - sviatku Tindžan. Tradičné verejné akcie, ako napríklad oblievanie sa vodou, ktorá má zmyť smolu z vlaňajška a priniesť šťastie do nového roku, však boli zrušené. Ako poznamenal jeden z demonštrantov, v súčasnej politickej situácii nemajú ľudia v Mjanmarsku dôvod na radosť.
Vlna protestov v Mjanmarsku sa začala po prevrate z 1. februára, keď armáda zvrhla občiansku vládu a prevzala moc v krajine. Junta uväznila členov vlády vrátane štátnej kancelárky Su Ťij a prezidenta republiky Win Mjina. Vojenský puč spustil masové protesty, ktoré sa bezpečnostné sily snažia potlačiť násilím a represiami.
Mjanmarské Združenie pre pomoc politickým väzňom (AAPP) potvrdilo už najmenej 714 úmrtí civilistov. Upozornilo súčasne, že skutočný počet obetí je pravdepodobne vyšší.
Brutálne zásahy armády vyvolali vlnu kritiky na medzinárodnom poli a niektoré krajiny zaviedli voči mjanmarským ozbrojenými silám sankcie. Pre diplomatické roztržky však nedošlo však ku konkrétnym činom, komentuje AFP. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v nedeľu obvinil Moskvu a Peking z blokovania prísnych opatrení, ako napríklad zbrojného embarga OSN.
Komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová v utorok vyjadrila obavy, že táto krajina na ázijskom juhovýchode smeruje k masívnemu konfliktu podobného typu, akým je napríklad občianska vojna v Sýrii, a varovala pred možnými zločinmi proti ľudskosti.
Štátne médiá v utorok informovali, že na vojenskom súde boli na trest smrti odsúdení siedmi ľudia obvinení z vraždy údajného informátora. Troch z demonštrantov pritom súdili v ich neprítomnosti. Junta v utorok tiež oznámila, že na zoznam vydaných zatykačov, na ktorom figuruje už 260 ľudí vrátane popredných osobností, lekárov a bežných občanov, pribudli ďalšie mená.
"Zámerom 'krvácajúceho štrajku' je nezabudnúť na mučeníkov, ktorí zomreli v boji za demokraciu," povedal pre AFP jeden z protestujúcich v metropole Rangún. Na chodníku v Rangúne niekto napísal i kritické stanovisko voči OSN, poukazujúce na to, že "Mjanmarsko umiera". V druhom najväčšom meste Mandalaj, ležiacom v strednom Mjanmarsku, sa objavili na nápisy "krv na uliciach ešte nezaschla", "zvrhnime éru strachu" či "dúfame, že naša vojenská diktatúra padne".
Aktivisti usporiadali protesty aj v ďalších menších mestách krajiny - Mounjua, Sagajn a Davej -, keď na motorkách niesli červené vlajky politickej strany Národná liga za demokraciu (NLD) štátnej kancelárky (premiérky) Aun Schan Su Ťij.
Na tento týždeň pripadajú oslavy mjanmarského Nového roka - sviatku Tindžan. Tradičné verejné akcie, ako napríklad oblievanie sa vodou, ktorá má zmyť smolu z vlaňajška a priniesť šťastie do nového roku, však boli zrušené. Ako poznamenal jeden z demonštrantov, v súčasnej politickej situácii nemajú ľudia v Mjanmarsku dôvod na radosť.
Vlna protestov v Mjanmarsku sa začala po prevrate z 1. februára, keď armáda zvrhla občiansku vládu a prevzala moc v krajine. Junta uväznila členov vlády vrátane štátnej kancelárky Su Ťij a prezidenta republiky Win Mjina. Vojenský puč spustil masové protesty, ktoré sa bezpečnostné sily snažia potlačiť násilím a represiami.
Mjanmarské Združenie pre pomoc politickým väzňom (AAPP) potvrdilo už najmenej 714 úmrtí civilistov. Upozornilo súčasne, že skutočný počet obetí je pravdepodobne vyšší.
Brutálne zásahy armády vyvolali vlnu kritiky na medzinárodnom poli a niektoré krajiny zaviedli voči mjanmarským ozbrojenými silám sankcie. Pre diplomatické roztržky však nedošlo však ku konkrétnym činom, komentuje AFP. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v nedeľu obvinil Moskvu a Peking z blokovania prísnych opatrení, ako napríklad zbrojného embarga OSN.
Komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová v utorok vyjadrila obavy, že táto krajina na ázijskom juhovýchode smeruje k masívnemu konfliktu podobného typu, akým je napríklad občianska vojna v Sýrii, a varovala pred možnými zločinmi proti ľudskosti.
Štátne médiá v utorok informovali, že na vojenskom súde boli na trest smrti odsúdení siedmi ľudia obvinení z vraždy údajného informátora. Troch z demonštrantov pritom súdili v ich neprítomnosti. Junta v utorok tiež oznámila, že na zoznam vydaných zatykačov, na ktorom figuruje už 260 ľudí vrátane popredných osobností, lekárov a bežných občanov, pribudli ďalšie mená.
