Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 25. apríl 2024Meniny má Marek
< sekcia Zahraničie

Prvý pokus o novú macedónsku vládu zlyhal, Gruevski zostal sám

Predseda konzervatívnej VMRO-DPMNE (Vnútornej macedónskej revolučnej organizácie - Demokratickej strany macedónskej národnej jednoty) Nikola Gruevski, archívna snímka Foto: TASR/AP

Expremiér Nikola Gruevski poverený v uplynulých dňoch zostavením kabinetu odmietol všetky požiadavky jednej zo strán zastupujúcich záujmy albánskeho etnika - Demokratickej únie za integráciu (DUI).

Skopje 13. januára (TASR) - Prvý pokus o vytvorenie novej macedónskej vlády sa v postjuhoslovanskej republike zmietanej dlhodobo vnútropolitickou krízou nevydaril.

Predseda konzervatívnej VMRO-DPMNE (Vnútornej macedónskej revolučnej organizácie - Demokratickej strany macedónskej národnej jednoty), expremiér Nikola Gruevski poverený v uplynulých dňoch zostavením kabinetu totiž dnes v Skopje odmietol všetky požiadavky jednej zo strán zastupujúcich záujmy albánskeho etnika - Demokratickej únie za integráciu (DUI).

Pre Gruevského to však znamená nemalý problém, pretože všetky ostatné parlamentné strany odmietli spoluprácu s týmto čoraz viac autokraticky vládnucim nacionalistom, pričom jeho VMRO-DPMNE disponuje v 120-člennom zákonodarnom zbore iba 51 kreslami.

Tri politické strany, ktoré zastupujú etnických Albáncov tvoriacich štvrtinu populácie Macedónska, ešte v sobotu schválili spoločnú platformu, ktorou žiadajú väčší podiel na rozhodovaní o záležitostiach krajiny. Výmenou za to má byť ich prísľub podporiť vznikajúcu koaličnú vládu.

Medzi ich požiadavkami bola novela ústavy, ktorá by definovala Macedónsko ako krajinu, kde albánčina a macedónčina majú postavenie oficiálnych jazykov, ďalej schválenie rezolúcie, ktorou parlament odsúdi perzekúcie albánskej menšiny, najmä v rokoch 1912-1956, ale aj uplatňovanie princípu rovnoprávnosti pri obsadzovaní funkcií v armáde, bezpečnostných zložkách, tajných službách a justícii, či zastúpenie na rokovaniach s Gréckom týkajúcich sa sporu o názov krajiny. Politickí činitelia albánskeho pôvodu chceli tiež zriadenie úradu špeciálneho prokurátora, aby prešetril podozrenia z korupcie a obvinenia, ktoré viedli k predčasným voľbám ako nástroju riešenia politickej krízy v krajine.