Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Obavy z rétoriky Moskvy narastajú aj v Kazachstane, keďže Putin vyhlásil, že "Kazachovia nemali nikdy štátnosť" a krajina bola jednoducho "vytvorená".
Autor TASR
Rím/Brusel 2. septembra (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin vyslovil vyhrážku odchádzajúcemu predsedovi Európskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi, že keby chcel, "do dvoch týždňov by zabral Kyjev". Informovali o tom talianske médiá vrátane denníka La Repubblica. V pondelok sa na ne odvolal aj spravodajský server International Business Times.
Podľa La Repubbliky vyslovil ruský líder toto vyhlásenie v telefonáte s odchádzajúcim predsedom EK Barrosom, ktorého má nahradiť bývalý luxemburský premiér Jean-Claude Juncker.
Napriek stupňujúcemu sa napätiu medzi stranami ukrajinského konfliktu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol vyjednávačom v bieloruskom hlavnom meste Minsk, že prioritou Ruska je "okamžité prímerie".
Ukrajina aj členské štáty Európskej únie obviňujú Rusko z podpory proruských povstalcov, bojujúcich na východe Ukrajiny proti ozbrojeným silám Kyjeva: podľa obvinenia im Moskva poskytuje vojenské dodávky a vojakov.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko obvinil Rusko z "priamej a otvorenej agresie" v mestách Luhansk a Doneck, ktoré sú v rukách povstalcov.
Uvedená telefonická výmena názorov medzi Putinom a Barrosom sa uskutočnila v čase, keď ruský líder naďalej označuje východnú Ukrajinu ako "Novorusko" (Novorossija).
Obavy z rétoriky Moskvy narastajú aj v Kazachstane, keďže Putin vyhlásil, že "Kazachovia nemali nikdy štátnosť" a krajina bola jednoducho "vytvorená".
V reakcii na to kazašský prezident Nursultan Nazarbajev varoval, že jeho krajina možno vystúpi z colnej únie vedenej Ruskom - teda z ekonomickej koalície, ktorej súčasťou je aj Bielorusko -, ak bude mať Kazachstan pocit, že Moskva akokoľvek ohrozuje jeho nezávislosť.
"Kazachstan nebude súčasťou organizácií, ktoré predstavujú hrozbu pre našu nezávislosť," povedal prezident v kazašskej štátnej televízii.
Zhromažďovanie tisícov ruských vojakov na ukrajinskej hranici a správy o ruských prienikoch na ukrajinské územie pritiahli pozornosť medzinárodného spoločenstva na to, aké zámery má vlastne Moskva v postsovietskych štátoch, ktoré sa nachádzajú na hranici s členskými štátmi vojenskej aliancie NATO. Agentúry OSN odhadujú, že v bojoch medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou bolo od apríla zabitých vyše 2600 ľudí, dodávajú International Business Times.
Podľa La Repubbliky vyslovil ruský líder toto vyhlásenie v telefonáte s odchádzajúcim predsedom EK Barrosom, ktorého má nahradiť bývalý luxemburský premiér Jean-Claude Juncker.
Napriek stupňujúcemu sa napätiu medzi stranami ukrajinského konfliktu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol vyjednávačom v bieloruskom hlavnom meste Minsk, že prioritou Ruska je "okamžité prímerie".
Ukrajina aj členské štáty Európskej únie obviňujú Rusko z podpory proruských povstalcov, bojujúcich na východe Ukrajiny proti ozbrojeným silám Kyjeva: podľa obvinenia im Moskva poskytuje vojenské dodávky a vojakov.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko obvinil Rusko z "priamej a otvorenej agresie" v mestách Luhansk a Doneck, ktoré sú v rukách povstalcov.
Uvedená telefonická výmena názorov medzi Putinom a Barrosom sa uskutočnila v čase, keď ruský líder naďalej označuje východnú Ukrajinu ako "Novorusko" (Novorossija).
Obavy z rétoriky Moskvy narastajú aj v Kazachstane, keďže Putin vyhlásil, že "Kazachovia nemali nikdy štátnosť" a krajina bola jednoducho "vytvorená".
V reakcii na to kazašský prezident Nursultan Nazarbajev varoval, že jeho krajina možno vystúpi z colnej únie vedenej Ruskom - teda z ekonomickej koalície, ktorej súčasťou je aj Bielorusko -, ak bude mať Kazachstan pocit, že Moskva akokoľvek ohrozuje jeho nezávislosť.
"Kazachstan nebude súčasťou organizácií, ktoré predstavujú hrozbu pre našu nezávislosť," povedal prezident v kazašskej štátnej televízii.
Zhromažďovanie tisícov ruských vojakov na ukrajinskej hranici a správy o ruských prienikoch na ukrajinské územie pritiahli pozornosť medzinárodného spoločenstva na to, aké zámery má vlastne Moskva v postsovietskych štátoch, ktoré sa nachádzajú na hranici s členskými štátmi vojenskej aliancie NATO. Agentúry OSN odhadujú, že v bojoch medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou bolo od apríla zabitých vyše 2600 ľudí, dodávajú International Business Times.
