Jalta 14. augusta (TASR) - Rusko by mohlo ukončiť svoju účasť na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom vo francúzskom Štrasburgu. Oznámil to dnes ruský prezident Vladimir Putin počas návštevy bývalej ukrajinskej Krymskej oblasti, ktorú Moskva v marci anektovala, píše agentúra DPA.

Tento súd "neochraňuje práva, ale iba napĺňa určitú politickú funkciu", uviedol ruský prezident s tým, že Moskva by mohla odísť z jurisdikcie ESĽP, ak sa táto prax bude zosilňovať. Putin zároveň zdôraznil, že Rusko by sa mohlo zriecť medzinárodných dohôd, ak to bude považovať za svoj štátny záujem.

Putin politickým lídrom na Kryme povedal, že Rusko sa musí sústrediť na rozvoj krajiny, pričom sa však nesmie uzatvárať pred okolitým svetom, ani prerušovať vzťahy so svojimi partnermi. "Našu vlasť musíme budovať pokojne, primerane a efektívne, bez vylúčenia sveta, ale aj bez vlastnej arogancie," tvrdí Putin.

Putin na dnešnom stretnutí podľa agentúry RIA Novosti odmietol tiež pohnútky na nazývanie znovuzjednotenia Krymu s Ruskom "anexiou". "Žiadnej anexie Krymu nebolo a ani nie je. Išlo o vôľu tamojšieho ľudu. Všetky podobné obvinenia sú nepodložené, smiešne a hlúpe," povedal Putin na stretnutí s politikmi.

Vojenská základňa

Ruský prezident Vladimir Putin schválil dnes založenie vojenskej zásahovej jednotky na Kryme, ktorá však nebude ani príliš veľká, ani príliš nákladná. Informovala o tom agentúra Reuters.

"Ministerstvo obrany vypracovalo... osobitný program vytvorenia a rozvoja ozbrojených síl na Kryme. Ja som tento program schválil," uviedol dnes ruský prezident na stretnutí s poslancami ruskej štátnej dumy na Jalte. "Nebude to ani príliš drahé, ani príliš nákladné, dodal Putin.

Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektami Ruskej federácie 18. marca 2014, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku.

Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.

Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve, analyzujú svetové tlačové agentúry.

Zastavenie krviprelievania

Ruský prezident Vladimir Putin dnes povedal, že Rusko urobí všetko, čo je v jeho silách, aby zastavilo krviprelievanie na východe Ukrajiny, kde ukrajinská armáda bojuje s proruskými separatistami, napísala agentúra Reuters.

"Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sa tento konflikt čo najrýchlejšie skončil, aby na Ukrajine mohla prestať tiecť krv," povedal Putin počas návštevy bývalej ukrajinskej Krymskej oblasti, ktorú Moskva začiatkom roka anektovala.

"V tej krajine vládne krvavý chaos, bratovražedný konflikt," povedal Putin na stretnutí s poslancami ruskej Štátnej dumy na Jalte a podotkol, že situácia na Ukrajine sa každým dňom zhoršuje. "Na juhovýchode (Ukrajiny) vypukla rozsiahla humanitárna katastrofa," dodal Putin podľa agentúry ITAR-TASS.

Ruský prezident znovu zopakoval svoju výzvu na zabezpečenie skutočnej rovnosti troch jazykov - ruského, ukrajinského a tatárskeho - na Kryme. "Je nevyhnutné dotiahnuť oslobodzovanie utláčaného krymského ľudu do konca a zaručiť skutočnú rovnosť týchto troch jazykov," vyhlásil Putin.

Foto: TASR/AP

Ukrajinský parlament schválil sankcie voči Rusku

Ukrajinský parlament schválil dnes zákon o zavedení sankcií voči ruským spoločnostiam a občanom, ktorí podporujú a financujú povstalcov na východe Ukrajiny.

Vláda v Kyjeve už predtým pripravila zoznam fyzických a právnických osôb, ktoré môžu čeliť sankciám kvôli "financovaniu terorizmu". Na zozname sa nachádza 172 občanov Ruska a ďalších krajín, a tiež 65 prevažne ruských firiem vrátane ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom, uviedla agentúra Reuters.

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk označil dnešné rozhodnutie parlamentu za historické. "Schválením zákona o sankciách sme ukázali, že naša krajina je schopná ochrániť sama seba," povedal Jaceňuk poslancom.

Ukrajina musí podľa neho vyslať jasný signál všetkým agresorom a teroristom, ktoré ohrozujú jej národnú bezpečnosť, vládu alebo občanov.

Zoznam osôb a firiem postihnutých sankciami bude zverejnený až potom, keď sankčný zákon potvrdí svojím podpisom ukrajinský prezident Petro Porošenko.

Ukrajinská energetická spoločnosť Naftogaz v stredu uviedla, že sankcie voči Rusku nemusia nutne postihnúť aj energetický gigant Gazprom. Podľa Naftogazu zákon o sankciách neznamená automatické zavedenie sankcií voči ktorejkoľvek firme, iba dáva možnosť na ich uplatnenie.

Patová situácia okolo sankcií

Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyjadril presvedčenie, že mnohí európski lídri by s nadšením ukončili patovú situáciu, ktorá vznikla zavedením sankcií voči Rusku.

"Myslím si, že mnohí ľudia v Európe vrátane politikov, mojich kolegov..., sa chcú čo najskôr dostať zo situácie, ktorá poškodzuje našu spoluprácu," uviedol Putin podľa tlačovej agentúry Reuters počas návštevy Krymského polostrova, ktorý Rusko zabralo Ukrajine a pripojilo k svojmu územiu tento rok na jar.

Putin dodal, že nedávno sa rozprával so svojím francúzskym náprotivkom Francoisom Hollandom a mal pocit, že sa to odráža aj v názoroch francúzskeho prezidenta.

Putin poskytol tieto vyjadrenia na stretnutí s francúzskym podnikateľom Philippom de Villiers, ktorý vyhlásil, že plánuje na Kryme postaviť zábavný komplex.

Foto: TASR/AP

Rusko chce spod embarga vyňať potraviny pre diabetikov, alergikov

Rusko plánuje výnimky v rámci zoznamu embargovaných potravín z krajín, ktoré na Ruskú federáciu uvalili sankcie. Uviedol to dnes prvý podpredseda ruskej vlády Arkadij Dvorkovič, pričom spod embarga by mali byť vyňaté napríklad potraviny pre diabetikov alebo alergikov. Informovali o tom agentúry RIA Novosti a ITAR-TASS.

"Návrhy na výnimky v rámci zoznamu embargovaných potravín by sa mali týkať citlivých výrobkov pre určité skupiny obyvateľstva, ako sú napríklad diabetici," povedal Dvorkovič. Podobne by embargo nemalo platiť ani na bezlaktózové mliečne výrobky či potraviny pre alergikov.

Rusko minulý týždeň zaviedlo ročné embargo na dovoz viacerých potravín a poľnohospodárskych produktov z Európskej únie, USA, ale aj z Kanady, Nórska a Austrálie, teda krajín, ktoré voči Rusku zaviedli sankcie v reakcii na nekončiacu sa krízu na Ukrajine. Čo sa týka potravín, ide najmä o zeleninu, ovocie, mäso, ryby, mlieko, mliečne výrobky a morské produkty.

S cieľom vykompenzovať nedostatok potravín v Rusku Moskva obrátila svoju pozornosť na nové trhy. Záujem o zvýšenie vývozu svojich produktov do Ruska už dali najavo Mexiko, Brazília, Ekvádor či Argentína.

Foto: TASR/AP