Attack on Prime Minister
News in English
Najvyšší predstavitelia RE ocenili, že na vlani vytvorenom Registri škôd spôsobených ruskou agresiou proti Ukrajine sa zúčastňuje 43 krajín tejto 46-člennej organizácie a tiež EÚ.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 23. februára (TASR) - Predstavitelia Rady Európy (RE) v piatok - deň pred druhým výročím začiatku ruskej in vázie na Ukrajinu - potvrdili "neochvejnú podporu pre nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny". Informuje o tom agentúra AFP.
"Pripomíname si výročie, ktoré si nikto z nás neželal. Naše myšlienky sú s ukrajinským národom," uviedla generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová.
Komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová zdôraznila, že počas vojny na Ukrajine naďalej dochádza k vážnym porušeniam ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva.
"Treba vynaložiť všetko úsilie na to, aby bola vyvodená zodpovednosť voči osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv a zločiny páchané v tejto vojne," uviedla komisárka.
Predsedníčka Výboru ministrov RE, lichtenštajnská šéfka diplomacie Dominique Haslerová spolu s predsedom Parlamentného zhromaždenia RE Theodorosom Rusopulosom a generálnou tajomníčkou RE v spoločnom vyhlásení uviedli, že od 24. februára 2022 ukrajinský ľud každý deň znáša následky katastrofálneho rozhodnutia ruských úradov o začatí vojenského útoku na ich krajinu. Informuje o tom spravodajca TASR.
"Sme obzvlášť šokovaní nárastom civilných obetí spôsobených ruskými bombovými útokmi. Opakujeme, že útoky proti civilistom a civilnej infraštruktúre sú zakázané medzinárodným právom. Ďalšou vecou, ktorá nás znepokojuje, je osud detí, ktoré boli Ruskou federáciou nezákonne deportované z Ukrajiny alebo premiestnené na územia Ukrajiny dočasne okupované Ruskom," uvádza sa vo vyhlásení.
Najvyšší predstavitelia RE ocenili, že na vlani vytvorenom Registri škôd spôsobených ruskou agresiou proti Ukrajine sa zúčastňuje 43 krajín tejto 46-člennej organizácie a tiež EÚ. Prvé žiadosti v rámci tohto registra budú predložené v jari.
"Budeme sa usilovať, aby sa ruské civilné a vojenské orgány zodpovedali pred príslušnými súdmi za zločiny spáchané na Ukrajine," uviedli predstavitelia RE a zdôraznili, že Rusko musí v plnej miere dodržiavať svoj medzinárodný právny záväzok vykonávať rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva.
Komisárka Mijatovičová pri tejto príležitosti upozornila, že každý nový deň ruskej agresie prináša ďalšie dôkazy o "očividnom ignorovaní ľudského života a dôstojnosti zo strany Ruska".
"Vojna vážne zasiahla prakticky všetky ľudské práva ľudí na Ukrajine," uviedla komisárka. Pripomenula, že to bolo evidentné už počas prvých dní vojny, keď navštívila krajiny hraničiace s Ukrajinou a vypočula si hrozné svedectvá ľudí na úteku pred vojnou. Spresnila, že počas jej návštev v Kyjeve a oblastiach najviac postihnutých vojnou, bola svedkom "ohromujúceho rozsahu násilia, ničenia a strašného ľudského utrpenia". Odsúdila tiež, že tisíce ukrajinských detí boli premiestnené do Ruska a na územia Ukrajiny pod ruskou okupáciou, pričom tisíckam z nich sa nezákonne bráni v návrate domov.
"Je dôležité, aby členské štáty Rady Európy pokračovali v riešení dôsledkov vojny v oblasti ľudských práv, kolektívne aj individuálne. Obete musia byť podporované a musí sa im poskytovať primerané odškodnenie. Je potrebné vynaložiť maximálne úsilie na to, aby boli zodpovední za všetky porušenia ľudských práv a zločiny spáchané v tejto vojne trestne stíhaní," uviedla Mijatovičová.
"Pripomíname si výročie, ktoré si nikto z nás neželal. Naše myšlienky sú s ukrajinským národom," uviedla generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová.
Komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová zdôraznila, že počas vojny na Ukrajine naďalej dochádza k vážnym porušeniam ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva.
"Treba vynaložiť všetko úsilie na to, aby bola vyvodená zodpovednosť voči osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv a zločiny páchané v tejto vojne," uviedla komisárka.
Predsedníčka Výboru ministrov RE, lichtenštajnská šéfka diplomacie Dominique Haslerová spolu s predsedom Parlamentného zhromaždenia RE Theodorosom Rusopulosom a generálnou tajomníčkou RE v spoločnom vyhlásení uviedli, že od 24. februára 2022 ukrajinský ľud každý deň znáša následky katastrofálneho rozhodnutia ruských úradov o začatí vojenského útoku na ich krajinu. Informuje o tom spravodajca TASR.
"Sme obzvlášť šokovaní nárastom civilných obetí spôsobených ruskými bombovými útokmi. Opakujeme, že útoky proti civilistom a civilnej infraštruktúre sú zakázané medzinárodným právom. Ďalšou vecou, ktorá nás znepokojuje, je osud detí, ktoré boli Ruskou federáciou nezákonne deportované z Ukrajiny alebo premiestnené na územia Ukrajiny dočasne okupované Ruskom," uvádza sa vo vyhlásení.
Najvyšší predstavitelia RE ocenili, že na vlani vytvorenom Registri škôd spôsobených ruskou agresiou proti Ukrajine sa zúčastňuje 43 krajín tejto 46-člennej organizácie a tiež EÚ. Prvé žiadosti v rámci tohto registra budú predložené v jari.
"Budeme sa usilovať, aby sa ruské civilné a vojenské orgány zodpovedali pred príslušnými súdmi za zločiny spáchané na Ukrajine," uviedli predstavitelia RE a zdôraznili, že Rusko musí v plnej miere dodržiavať svoj medzinárodný právny záväzok vykonávať rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva.
Komisárka Mijatovičová pri tejto príležitosti upozornila, že každý nový deň ruskej agresie prináša ďalšie dôkazy o "očividnom ignorovaní ľudského života a dôstojnosti zo strany Ruska".
"Vojna vážne zasiahla prakticky všetky ľudské práva ľudí na Ukrajine," uviedla komisárka. Pripomenula, že to bolo evidentné už počas prvých dní vojny, keď navštívila krajiny hraničiace s Ukrajinou a vypočula si hrozné svedectvá ľudí na úteku pred vojnou. Spresnila, že počas jej návštev v Kyjeve a oblastiach najviac postihnutých vojnou, bola svedkom "ohromujúceho rozsahu násilia, ničenia a strašného ľudského utrpenia". Odsúdila tiež, že tisíce ukrajinských detí boli premiestnené do Ruska a na územia Ukrajiny pod ruskou okupáciou, pričom tisíckam z nich sa nezákonne bráni v návrate domov.
"Je dôležité, aby členské štáty Rady Európy pokračovali v riešení dôsledkov vojny v oblasti ľudských práv, kolektívne aj individuálne. Obete musia byť podporované a musí sa im poskytovať primerané odškodnenie. Je potrebné vynaložiť maximálne úsilie na to, aby boli zodpovední za všetky porušenia ľudských práv a zločiny spáchané v tejto vojne trestne stíhaní," uviedla Mijatovičová.
