MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Slovensko na rokovaní v Luxemburgu zastupoval Miroslav Lajčák.
Autor TASR
Luxemburg 20. októbra (TASR) - Za urýchlené vyriešenie ukrajinskej krízy sa dnes v záverečnom vyhlásení po rokovaniach v Luxemburgu vyslovili ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie, vrátane šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka.
V dokumente sa zdôrazňuje význam blížiacich sa volieb na Ukrajine. Jeho signatári očakávajú od všetkých zainteresovaných strán zabezpečenie hlasovania v súlade s platnou ukrajinskou legislatívou vo všetkých akútnych dejiskách krízy, vrátane Doneckej a Luhanskej oblasti, a to v duchu dohôd z Minska.
Ministri súčasne dali najavo, že akékoľvek parlamentné alebo prezidentské voľby zorganizované separatistami na východe krajiny budú v rozpore s dokumentmi z bieloruskej metropoly a ich výsledky Európska únia neuzná podobne ako výsledky komunálnych volieb, ktoré sa v septembri uskutočnili v Sevastopole a na polostrove Krym.
Ani v príprave hlasovania, ani v samotných kampaniach jednotlivých kandidátov by nemalo dôjsť k obmedzovaniu aktivít zainteresovaných, a to na žiadnej časti územia Ukrajiny.
Ministri však zdôraznili i mimoriadny význam reformy ústavy a decentralizácie krajiny, ako aj garantovania práv príslušníkov národnostných menšín v súlade s odporúčaniami Rady Európy.
Rada EÚ pre zahraničné záležitosti odsúdila zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv na polostrove Krym, a to s osobitým dôrazom na príslušníkov komunity tamojších Tatárov. Zároveň vyjadrila znepokojenie nad čoraz vážnejšou humanitárnou situáciou na východe Ukrajiny a apelovala na zodpovedných, aby umožnili prístup k troskám v lete zostreleného malajzijského dopravného lietadla, pokračovanie vyšetrovania okolností, ktoré viedli k tejto katastrofe a odvoz telesných pozostatkov ostávajúcich obetí.
Ako následne informovala novinárov v reakcii na ich otázky šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová, ktorá predsedala dnešnému rokovaniu, Európska únia v súlade s pôvodným plánom prehodnotí po troch mesiacoch - teda na sklonku októbra - sankcie prijaté voči Ruskej federácii a rozhodne o ďalšom postupe v závislosti na vývoji udalostí na Ukrajine, kde možno registrovať tak pozitívne, ako aj veľmi znepokojujúce javy. Vlastné úvahy o charaktere rozhodnutia však Ashtonová odmietla konkretizovať.
V dokumente sa zdôrazňuje význam blížiacich sa volieb na Ukrajine. Jeho signatári očakávajú od všetkých zainteresovaných strán zabezpečenie hlasovania v súlade s platnou ukrajinskou legislatívou vo všetkých akútnych dejiskách krízy, vrátane Doneckej a Luhanskej oblasti, a to v duchu dohôd z Minska.
Ministri súčasne dali najavo, že akékoľvek parlamentné alebo prezidentské voľby zorganizované separatistami na východe krajiny budú v rozpore s dokumentmi z bieloruskej metropoly a ich výsledky Európska únia neuzná podobne ako výsledky komunálnych volieb, ktoré sa v septembri uskutočnili v Sevastopole a na polostrove Krym.
Ani v príprave hlasovania, ani v samotných kampaniach jednotlivých kandidátov by nemalo dôjsť k obmedzovaniu aktivít zainteresovaných, a to na žiadnej časti územia Ukrajiny.
Ministri však zdôraznili i mimoriadny význam reformy ústavy a decentralizácie krajiny, ako aj garantovania práv príslušníkov národnostných menšín v súlade s odporúčaniami Rady Európy.
Rada EÚ pre zahraničné záležitosti odsúdila zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv na polostrove Krym, a to s osobitým dôrazom na príslušníkov komunity tamojších Tatárov. Zároveň vyjadrila znepokojenie nad čoraz vážnejšou humanitárnou situáciou na východe Ukrajiny a apelovala na zodpovedných, aby umožnili prístup k troskám v lete zostreleného malajzijského dopravného lietadla, pokračovanie vyšetrovania okolností, ktoré viedli k tejto katastrofe a odvoz telesných pozostatkov ostávajúcich obetí.
Ako následne informovala novinárov v reakcii na ich otázky šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová, ktorá predsedala dnešnému rokovaniu, Európska únia v súlade s pôvodným plánom prehodnotí po troch mesiacoch - teda na sklonku októbra - sankcie prijaté voči Ruskej federácii a rozhodne o ďalšom postupe v závislosti na vývoji udalostí na Ukrajine, kde možno registrovať tak pozitívne, ako aj veľmi znepokojujúce javy. Vlastné úvahy o charaktere rozhodnutia však Ashtonová odmietla konkretizovať.
