Attack on Prime Minister
News in English
Protesty proti výsledkom prezidentských volieb trvajú v Bielorusku už mesiac. Najpočetnejšie bývajú vždy v nedeľu.
Autor TASR
Ženeva 14. septembra (TASR) - Rada OSN pre ľudské práva usporiada ešte tento týždeň debatu o zhoršujúcej sa situácii v Bielorusku, kde po prezidentských voľbách konaných 9. augusta vypukli protesty proti znovuzvoleniu Alexandra Lukašenka.
S návrhom usporiadať takúto debatu prišla Európska únia. Jej návrh potom v hlasovaní podporilo 25 zo 47 členov Rady OSN pre ľudské práva. Proti návrhu sa vyslovili dvaja členovia a ďalších 20 sa hlasovania zdržalo.
Predsedajúca Rade OSN pre ľudské práva, Rakúšanka Elisabeth Tichy-Fisslbergerová, uviedla, že debata sa uskutoční v piatok.
Predkladateľ návrhu, EÚ, v reakcii na udalosti po prezidentských voľbách v Bielorusku, vo všeobecnosti považovaných za zmanipulované, pracuje na zozname bieloruských činiteľov, na ktorých budú uvalené sankcie. Cielené sankcie by mali zahŕňať zákaz prístupu na územie členských krajín EÚ, či zmrazenie majetkov a účtov.
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová v pondelok vo svojom prejave pri príležitosti otvorenia 45. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve odsúdila stovky prípadov obvinení z mučenia v rámci zásahu proti protestom v Bielorusku. Vyzvala pritom na vyšetrenie všetkých správ o zlom zaobchádzaní a na stíhanie všetkých zodpovedných osôb.
"Vzhľadom na ich rozsah a počet by mali byť všetky obvinenia z mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania bezpečnostnými silami zdokumentované a vyšetrované s cieľom postaviť páchateľov pred súd," zdôraznila Bacheletová.
OSN sleduje dianie v Bielorusku so znepokojením od vypuknutia novej vlny protivládnych demonštrácií. Policajné násilie voči demonštrantom odsúdila Bacheletová krátko po vypuknutí protestov, keď vo svojom vyhlásení z 12. augusta uviedla, že "ľudia majú právo vyjadriť svoj názor a vyjadriť svoj nesúhlas, nehovoriac o tom v súvislosti s voľbami, keď by sa mali demokratické slobody presadzovať, a nie potláčať".
Vyhlásila tiež, že "použitie sily počas demonštrácií by malo byť vždy výnimočné a malo by byť krajným riešením, s jasným rozlíšením medzi násilníckymi osobami a pokojnými demonštrantmi, proti ktorým by sa sila nemala používať".
Protesty proti výsledkom prezidentských volieb, ktoré sa konali 9. augusta, trvajú v Bielorusku už mesiac. Najpočetnejšie bývajú vždy v nedeľu. Priemerná účasť na nich podľa odhadov médií presahuje 100.000 ľudí.
V prvých dňoch protestných akcií bolo zadržaných asi 7000 ľudí, väčšina z nich už bola medzičasom prepustená. V posledných dňoch však polícia opäť prikročila k zatýkaniu demonštrantov - uplynulú nedeľu ich v rôznych mestách Bielorusko zadržala viac ako 700.
Protesty v Bielorusku si vyžiadali aj obete na životoch. Ich počet sa v závislosti od zdroja rôzni. Lukašenkova najväčšia rivalka Sviatlana Cichanovská oznámila 25. augusta, že o život prišlo najmenej šesť ľudí. Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva eviduje štyri obete.
Odborníci OSN na ľudské práva majú zdokumentovaných aj 450 prípadov zlého zaobchádzania s ľuďmi počas zadržania na polícii.
S návrhom usporiadať takúto debatu prišla Európska únia. Jej návrh potom v hlasovaní podporilo 25 zo 47 členov Rady OSN pre ľudské práva. Proti návrhu sa vyslovili dvaja členovia a ďalších 20 sa hlasovania zdržalo.
Predsedajúca Rade OSN pre ľudské práva, Rakúšanka Elisabeth Tichy-Fisslbergerová, uviedla, že debata sa uskutoční v piatok.
Predkladateľ návrhu, EÚ, v reakcii na udalosti po prezidentských voľbách v Bielorusku, vo všeobecnosti považovaných za zmanipulované, pracuje na zozname bieloruských činiteľov, na ktorých budú uvalené sankcie. Cielené sankcie by mali zahŕňať zákaz prístupu na územie členských krajín EÚ, či zmrazenie majetkov a účtov.
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová v pondelok vo svojom prejave pri príležitosti otvorenia 45. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve odsúdila stovky prípadov obvinení z mučenia v rámci zásahu proti protestom v Bielorusku. Vyzvala pritom na vyšetrenie všetkých správ o zlom zaobchádzaní a na stíhanie všetkých zodpovedných osôb.
"Vzhľadom na ich rozsah a počet by mali byť všetky obvinenia z mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania bezpečnostnými silami zdokumentované a vyšetrované s cieľom postaviť páchateľov pred súd," zdôraznila Bacheletová.
OSN sleduje dianie v Bielorusku so znepokojením od vypuknutia novej vlny protivládnych demonštrácií. Policajné násilie voči demonštrantom odsúdila Bacheletová krátko po vypuknutí protestov, keď vo svojom vyhlásení z 12. augusta uviedla, že "ľudia majú právo vyjadriť svoj názor a vyjadriť svoj nesúhlas, nehovoriac o tom v súvislosti s voľbami, keď by sa mali demokratické slobody presadzovať, a nie potláčať".
Vyhlásila tiež, že "použitie sily počas demonštrácií by malo byť vždy výnimočné a malo by byť krajným riešením, s jasným rozlíšením medzi násilníckymi osobami a pokojnými demonštrantmi, proti ktorým by sa sila nemala používať".
Protesty proti výsledkom prezidentských volieb, ktoré sa konali 9. augusta, trvajú v Bielorusku už mesiac. Najpočetnejšie bývajú vždy v nedeľu. Priemerná účasť na nich podľa odhadov médií presahuje 100.000 ľudí.
V prvých dňoch protestných akcií bolo zadržaných asi 7000 ľudí, väčšina z nich už bola medzičasom prepustená. V posledných dňoch však polícia opäť prikročila k zatýkaniu demonštrantov - uplynulú nedeľu ich v rôznych mestách Bielorusko zadržala viac ako 700.
Protesty v Bielorusku si vyžiadali aj obete na životoch. Ich počet sa v závislosti od zdroja rôzni. Lukašenkova najväčšia rivalka Sviatlana Cichanovská oznámila 25. augusta, že o život prišlo najmenej šesť ľudí. Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva eviduje štyri obete.
Odborníci OSN na ľudské práva majú zdokumentovaných aj 450 prípadov zlého zaobchádzania s ľuďmi počas zadržania na polícii.
