Haag 31. mája (TASR) - Bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič čelí pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagi obžalobe z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Medzi najťažšie obvinenia patria 44 mesiacov trvajúce obliehanie Sarajeva, ktoré si vyžiadalo 10.000 obetí, a masakra bosnianskych Moslimov v Srebrenici. Proces s ním na pôde tribunálu stále prebieha a podľa odhadov by sa mal skončiť v júli 2015.

Radovan Karadžič bol jednou z kľúčových postáv diania v Bosne v prvej polovici 90. rokov 20. storočia, v čase, keď sa počas krvavých vojen rozpadla bývalá Juhoslávia.

Galéria: Radovan Karadžič - cesta pred haagsky tribunál

Karadžiča viní haagsky súd z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Medzi najťažšie obvinenia patria 44 mesiacov trvajúce obliehanie Sarajeva, ktoré si vyžiadalo 10.000 obetí, a masakra bosnianskych Moslimov v Srebrenici.

Foto: TASR/AP

Radovan Karadžič sa narodil 19. júna 1945 v dedine Petnijca v Čiernej Hore. Vyrastal v chudobe spolu so svojimi rodičmi, ktorí opovrhovali vtedajšou komunistickou nadvládou Josipa Broza Tita. Karadžičov otec bol srbský nacionalistický bojovník, ktorý utrpel zranenia v bojoch proti Titovým partizánom ešte pred koncom 2. svetovej vojny.

Po štúdiách sa stal Radovan Karadžič profesionálnym psychiatrom so špecializáciou na neurózy a depresie. Zaujímal sa o poéziu, vyšlo mu niekoľko básnických zbierok. Jeho diela majú fantazijný, často až morbídny nádych. Večne usmiata tvár a typická prešedivená štica vyvolávala falošné zdanie o jeho dôveryhodnosti, čo ho pasovalo až do pozície bosnianskosrbského vodcu.

Do politiky sa výraznejšie zapojil v roku 1989, keď bol spoluzakladateľom Srbskej demokratickej strany v Bosne a Hercegovine. Karadžič pred vojnou v Bosne v roku 1992 varoval krajinu, aby neuvažovala o vyhlásení samostatnosti.

"Uviedlo by to krajinu do pekla a pravdepodobne by to znamenalo vyhladenie moslimov, pretože moslimovia sa v prípade vojny nemajú šancu ubrániť", povedal Karadžič. Štátny útvar Bosna a Hercegovina vznikol 3. marca 1992 vyhlásením nezávislosti. Krátko po tom vypukla v Bosne občianska vojna medzi hlavnými etnickými a náboženskými skupinami, Srbmi, Chorvátmi a Moslimami.

V roku 1995 bol Karadžič jedným z účastníkov podpisu Daytonskej mierovej dohody.

Foto: TASR/AP

ICTY ho 25. júla 1995 obvinil z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Podľa tribunálu dal súhlas na strieľanie civilistov počas obliehania Sarajeva, ktoré trvalo 43 mesiacov. O štyri mesiace neskôr ho obvinili aj z genocídy ako údajného strojcu masakry približne 8000 bosnianskych Moslimov po obsadení východobosnianskej enklávy Srebrenica jednotkami generála Ratka Mladiča, ktoré bolo pod kontrolou OSN.

Vodcu bosnianskych Srbov Karadžiča, na ktorého vydali medzinárodný zatykač pre účasť na vojnových zločinoch, nemohli príslušníci medzinárodných mierových jednotiek IFOR v roku 1996 počas viacerých pobytov v Banja Luke zatknúť. Bol obklopený svojimi telesnými strážcami a pokus o zatknutie by ohrozil životy civilistov.

Príslušníci Stabilizačných síl v Bosne (SFOR) dostali 3. júla 1997 nariadenie, aby zatkli bývalého prezidenta Republiky srbskej a bývalého hlavného veliteľa bosnianskosrbskej armády.

Foto: TASR/AP

Európska únia rozhodla o pozastavení humanitnej pomoci Republike Srbskej (SR) v Bosne, pokým nedôjde k zatknutiu Karadžiča. Mierové sily SFOR pod vedením NATO začali 10. júla 1997 operáciu, cieľom ktorej bolo jeho zatknutie.

Biljana Plavšičová, prezidentka Republiky srbskej v Bosne, v auguste 1997 vyhlásila, že jej politický súper Radovan Karadžič odmietol ponuku USA na útek do cudziny, aby sa vyhol stíhaniu Medzinárodného tribunálu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii so sídlom v Haagu.

Následne sa objavili špekulácie o jeho vycestovaní z RS. Odvtedy sa stal terčom celosvetového pátrania. Pre mnohých Srbov bol stelesnením národného hrdinu a spasiteľa, ktorého chceli dolapiť zločinecké západné mocnosti. Jeho tvár sa často objavovala na tričkách, kalendároch a spomienkových predmetoch.

V priebehu rokov sa v médiách objavili viaceré správy o tom, kde sa Karadžič objavil. Žiadne neboli overené a neviedli k zatknutiu. V máji 2005 sa údajne v prestrojení za kňaza zúčastnil na pohrebe svojej matky v čiernohorskej obci Nikšić. Mesiac predtým ho bez maskovania videli na obede so svojou ženou.

Karadžiča zatkli 21. júla 2008 srbské bezpečnostné sily, uvádzalo sa vo vyhlásení kancelárie srbského prezidenta Borisa Tadiča. Počas uplynulých niekoľko rokov žil v Belehrade pod falošným menom Dragan Dabič a pôsobil ako alternatívny liečiteľ. Boli zverejnené fotografie, na ktorých bol Karadžič s dlhými bielymi vlasmi a hustou bradou. Na úteku bol od roku 1997. Do väzenia haagskeho tribunálu ho previezli 30. júla 2008.

Foto: TASR/AP

Karadžič je jedným z troch srbských vodcov, postavených pred súd v Haagu za vojnové zločiny spáchané počas násilného rozpadu bývalej Juhoslávie v rokoch 1991-99. Zahynulo v nich vyše 100.000 ľudí a milióny prišli o svoje domovy. Prokurátori ICTY ho obvinili zo zodpovednosti za ostreľovanie bosnianskeho hlavného mesta, keď bolo v rokoch 1992-1996 obliehané silami bosnianskych Srbov. Je tiež obvinený, že stál za masakrou bosnianskych Moslimov v Srebrenici v roku 1995. Podľa oficiálnych zdrojov si srebrenická masakra vyžiadala zhruba 8000 obetí, tieto údaje sa však líšia.

26. októbra 2009 - Dátum začiatku procesu proti Karadžičovi pred haagskym tribunálom. Bosnianskosrbský exprezident bojkotoval začiatok svojho procesu pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v holandskom Haagu a odmietol predstúpiť pred súd. Viac ako 150 ľudí, ktorí prežili bosniansku vojnu, pricestovalo autobusmi zo Sarajeva do Haagu. Sudcovia haagskeho tribunálu odročili proces. Predsedajúci sudca O-Gon Kwon prerušil proces približne 15 minút po jeho začatí bez Karadžičovej prítomnosti. Kwon uviedol, že ak bude Karadžič pokračovať v bojkote procesu, sudcovia zvážia vymenovanie právnika, ktorý by ho reprezentoval.

Foto: TASR/AP

27. októbra 2009 - Karadžič už po druhý raz bojkotoval haagsky tribunál. Hoci sa v súdnej sieni neobjavil, prokurátori začali s popisom prípadu genocídy.

29. októbra 2009 - Karadžič sa nebude zúčastňovať na pojednávaniach haagskeho tribunálu, dokiaľ medzinárodný súd nesplní jeho požiadavku na poskytnutie väčšieho času na prípravu, uviedol právnik Karadžiča.

3. novembra 2009 - Radovan Karadžič sa objavil v súdnej sieni haagskeho tribunálu, prechodne sa vzdal svojho bojkotu súdneho procesu. Sudcovia haagskeho tribunálu pre bývalú Juhosláviu odročili proces s Karadžičom, dokiaľ nerozhodnú o jeho bojkote pojednávaní. Predsedajúci sudca O-Gon Kwon vyhlásil, že pokiaľ obžalovaný bude naďalej bojkotovať pojednávania, súd zváži pridelenie obhajcu, ktorý by ho mohol zastupovať. Karadžič reagoval, že takéto rozhodnutie nebude akceptovať.

5. novembra 2009 - Sudcovia rozhodli o pridelení advokáta ex offo obžalovanému, čím reagovali na bojkotovanie pojednávania Karadžičom. Proces súčasne prerušili až do 1. marca 2010, aby sa s kauzou mohol v adekvátnej miere oboznámiť pridelený právny zástupca.

11. novembra 2009 - Karadžič požiadal haagsky tribunál, aby sa zaoberal jeho odvolaním proti rozhodnutiu prideliť mu právneho zástupcu po tom, čo pojednávanie bojkotoval.

20. novembra 2009 - ICTY vymenoval britského právnika Richarda Harveyho za právneho zástupcu Radovana Karadžiča, ak bude bývalý bosnianskosrbský prezident naďalej bojkotovať pojednávanie.

30. novembra 2009 - Radovan Karadžič vyhlásil, že haagsky tribunál nemá "právoplatnosť a legitimitu" na to, aby ho súdil.

4. decembra 2009 - Karadžič odmietol vymenovanie právneho zástupcu, ktorý ho mal obhajovať pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu.

7. decembra 2009 - Sudcovia haagskeho tribunálu zamietli podnet Radovana Karadžiča, ktorým spochybnil legitimitu súdu, a odkázali mu, aby sa sústredil na prípravu svojej obhajoby.

18. decembra 2009 - Predseda Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu Patrick Robinson venoval Karadžičovi dodatočné peniaze na financovanie obhajoby proti obvineniam zo zorganizovania srbských masakrov počas bosnianskej vojny. Predseda tribunálu OSN zaoberajúceho sa vojnovými zločinmi v niekdajšej Juhoslávii oznámil, že rozhodnutie súdneho registračného úradníka vyplatiť tímu právnych poradcov bývalého bosnianskosrbského vodcu peniaze za 4500 hodín práce nebralo do úvahy rozsah prípadu. Robinson napísal, že Karadžičovi by mali priznať nárok na 7500 hodín právnickej práce v hodnote približne 165.000 eur.

24. decembra 2009 - ICTY v Haagu informoval, že zamietol Karadžičovu žiadosť o odvolanie právneho zástupcu, ktorého mu pridelili. Karadžič požiadal súd o odvolanie londýnskeho advokáta Richarda Harveyho s tým, že si želá spolupracovať s niekým s rovnakým "dedičstvom a jazykom".

13. januára 2010 - Sudcovia haagskeho tribunálu dali Radovanovi Karadžičovi druhú šancu na podanie sťažnosti proti vymenovaniu právneho zástupcu súdom.

20. januára 2010 - Karadžič podal ďalšiu sťažnosť proti súdom pridelenému právnemu zástupcovi z Británie. Exprezident obvinený z vojnových zločinov protestoval proti tomu, že si nemohol vybrať spomedzi bosnianskych a srbských právnikov.

28. januára 2010 - Bosnianskosrbský exprezident Radovan Karadžič požiadal sudcov haagskeho tribunálu o oddialenie obnovenia procesu vo veci genocídy kvôli problémom s prípravou svojej obhajoby. Karadžič nekonkretizoval problémy, ktorá má, boli však spojené s platbami jeho tímu právnych poradcov. Sudcovia haagskeho tribunálu mu na zasadaní povedali, aby im svoje sťažnosti odovzdal v písomnej podobe.

12. februára 2010 - Odvolacia komora haagskeho tribunálu OSN odmietla Karadžičovu sťažnosť proti súdom pridelenému právnemu zástupcovi z Británie.

15. februára 2010 - Radovan Karadžič naliehal na niektoré krajiny, aby vydali tajné dokumenty, o ktorých tvrdil, že mu pomôžu brániť sa v prípade obvinení z genocídy a vojnových zločinov, ktorým čelil pred súdom v Haagu. Predstavitelia Nemecka, Francúzska, Chorvátska a Iránu museli pred tribunálom ICTY vysvetliť, z akých dôvodov bránia vydaniu dokumentov, o ktoré ich žiadal Karadžič. Zástupcovia Nemecka a Francúzska pred tribunálom uviedli, že niektoré dokumenty, ktoré Karadžič požadoval, neexistujú. Ako dodali, odtajnenie ďalších dokumentov by mohlo ohroziť národnú bezpečnosť.

1. marca 2010 - Bývalý prezident Radovan Karadžič vypovedal pred vojnovým tribunálom v Haagu, kde po štvormesačnom odročení pokračoval súdny proces. Povedal, že jeho ľudia sa vo vojne v Bosne iba postavili na odpor islamskému fundamentalizmu. Vystúpil s úvodnou obhajobou po štvormesačnom odročení súdneho procesu, odmietol, že by bol existoval zámer vyhnať nesrbských obyvateľov východnej Bosny s cieľom vytvoriť etnicky čistý srbský štát - cieľom Srbov bolo podľa neho len ochrániť vlastné životy a majetok po nepokojnom rozpade Juhoslávie.

6. apríla 2010 - Karadžič požiadal haagsky tribunál o pozastavenie procesu v dôsledku jeho nespravodlivého vedenia. Karadžič vo svojej žiadosti poukázal na skutočnosť, že rada sudcov prijala viac ako 1500 faktov a výpovedí svedkov bez krížového výsluchu, čo podľa neho "neodpustiteľne poškodilo proces dokazovania a narušilo prezumpciu neviny do takej miery, že proces sa stal nespravodlivým". Pripomenul, že podľa pravidiel ICTY možno proces prerušiť, keď sú ohrozené základné ľudské práva obvineného.

27. mája 2010 - Radovan Karadžič požiadal o mesačnú prestávku v jeho procese. Tento čas by využil na preskúmanie denníkov svojho bývalého vojenského veliteľa Ratka Mladiča. Denníky poskytla Karadžičovi prokuratúra tribunálu ako dôkazový materiál. Srbské úrady zhabali Mladičove denníky koncom februára 2010 počas razie v dome jeho rodiny. Išlo o 18 zväzkov s asi 3500 stranami písanými rukou. Týkajú sa časového obdobia od roku 1991 do roku 1996.

28. mája 2010 - Žiadosť Karadžiča o mesačnú prestávku v procese ICTY zamietol.

30. júla 2010 - Bývalý líder bosnianskych Srbov Radovan Karadžič obvinil Nemecko, že zadržiava kľúčový dôkazový materiál v prípade jeho procesu z vojnových zločinov. Vyplývalo to z dokumentov, ktoré zverejnil haagsky súd.

18. augusta 2010 - Rada sudcov haagskeho tribunálu čiastočne prijala požiadavku Karadžiča a nariadila prerušenie procesu na dva týždne. Karadžič žiadal trojtýždňovú prestávku v procese.

16. februára 2011 - Sudcovia ICTY nariadili šesťtýždňové odročenie v súdnom procese proti Radovanovi Karadžičovi, aby si mohol preštudovať dokumenty predložené prokurátormi. Sudcovia tribunálu OSN uviedli v písomnom rozhodnutí, že odročenie je "v záujme spravodlivosti" a bude trvať od 21. marca do 5. mája 2011. Proces však bude až do prerušenia pokračovať podľa plánu.

11. júna 2012 - Radovan Karadžič požiadal ICTY, aby zamietol žalobu z vojnových zločinov voči jeho osobe.

13. augusta 2012 - Karadžič vystúpil v Haagu s požiadavkou na nové súdne konanie.

27. augusta 2012 - Tribunál ICTY zamietol Karadžičovu žiadosť o nový proces pre jeho obvinenie z genocídy. Súd odmietol jeho tvrdia, že terajší proces nie je voči nemu spravodlivý. Presne polovicu požadovaného času na obhajobu - konkrétne 300 hodín - poskytne ICTY Karadžičovi, ktorý na prezentáciu vlastnej obhajoby žiadal v auguste 600 hodín.

16. októbra 2012 - Bývalý vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič sa pred Medzinárodným trestným tribunálom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) ujal sám svojej obhajoby. Povedal, že namiesto obvinenia by mal byť chválený za svoje snahy o presadenie mieru.

18. apríla 2013 - Radovan Karadžič požiadal, aby v jeho procese predvolali za svedka veliteľa jednotiek bosnianskych Srbov Ratka Mladiča. Obaja čelia pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) obvineniam z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných počas občianskej vojny v Bosne z rokov 1992-1995. Oba prípady sa však riešia v samostatných procesoch.