Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Extrémizmus sa v európskych krajinách vyskytuje podľa rakúskeho odborníka relatívne rovnomerne. Na jednej strane je to islamský terorizmus a na druhej pravicový extrémizmus.
Autor TASR
Bratislava 20. októbra (TASR) – V európskej legislatíve v súčasnosti absentuje spoločná definícia extrémizmu. Pre TASR to uviedol počas svojej návštevy v Bratislave rakúsky právnik, expert na ľudské práva a spoluzakladateľ európskej občianskej iniciatívy Stop extremism (Zastavte extrémizmus) Sebastian Reimer. Na Slovensko pricestoval v rámci celoeurópskeho turné v boji proti extrémizmu a terorizmu spolu so spisovateľkou, právničkou a predstaviteľkou liberálneho islamu Seyran Atesovou.
"Často sme počúvali, že sa nedá nič robiť. Ak to poviem tak trochu tvrdo, ako keby to vyústilo až do štádia, že musel niekto zomrieť, alebo sa zraniť, aby polícia mohla začať konať. Extrémizmus je však iba špička ľadovca, tých 80-90 percent sa udeje už predtým," upozornil Reimer, pričom extrémistu definuje ako človeka, ktorý útočí na základné práva iného.
Podľa jeho slov sa extrémizmus v európskych krajinách vyskytuje relatívne rovnomerne. "Vnímam dva nebezpečné prúdy, ktoré sa navzájom ako keby posilňujú - na jednej strane je to islamský terorizmus a na druhej pravicový extrémizmus. Asi 80 percent obetí je práve v dôsledku toho islamského terorizmu, 20 percent zase pravicového," konštatoval.
Podľa Seyran Atesovej pozorujeme v celej Európe posun doprava. "Na jednej strane je to tým, že sa menšiny nepodarilo možno v dostatočnej miere integrovať, na druhej strane pravdepodobne chýbala aj osveta či vzdelávanie. Absentovala práca s ľuďmi, ktorí sa mali integrovať, aby sa im sprostredkovali určité hodnoty. No a keďže sa to akosi zanedbalo, pravicoví populisti z toho môžu urobiť tému vo volebnej kampani," uviedla pre TASR.
Prostredníctvom Európskej občianskej iniciatívy chcú do 12. júla 2018 získať milión petičných podpisov občanov z minimálne siedmich krajín EÚ, aby sa Európska komisia začala návrhom, ktorý predložia, zaoberať. Prijatím komplexnej protiextrémistickej smernice by táto iniciatíva chcela vyplniť súčasné medzery v boji proti extrémizmu.
Ako potvrdila pre TASR Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, "v každom z týchto siedmich členských štátov je potrebné zozbierať stanovený minimálny počet vyhlásení o podpore - na Slovensku je to 9750 podpisov." Po zozbieraní milióna podpisov organizátori odprezentujú iniciatívu pred Komisiou, ktorá ju posúdi.
Reimer priznal, že napriek tomu, že majú do detailov prepracovaný návrh smernice, legislatívny proces EÚ je veľmi zdĺhavý. "Určite sa nebude aplikovať v praxi skôr ako v roku 2020," odpovedal na otázku TASR, v akom časovom horizonte je podľa neho reálne zhmotnenie návrhu v realitu.
Na základe neho by dotknutí mali mať nárok na odškodnenie. Napríklad ak by mal zamestnanec sklony k extrémizmu, zamestnávateľovi by pri výpovedi nevznikala povinnosť vyplatiť odstupné. V rámci návrhu je predmetom riešenia i opačná situácia v súvislosti so zvýšením odstupného.
V roku 2016 zatkli viac než 1000 ľudí, ktorí iniciovali extrémistické činy. Takmer 200 ľudí bolo v dôsledku extrémizmu usmrtených a viac než 400 sa vážne zranilo. Iniciátori projektu uviedli ako najväčších finančných podporovateľov Katar, Turecko, Saudskú Arábiu a Kuvajt.
Štáty podľa nich financujú okrem Moslimského bratstva i ďalšie organizácie. Iniciátori projektu upozornili, že práve Moslimské bratstvo je aktívne už aj v Českej republike.
"Často sme počúvali, že sa nedá nič robiť. Ak to poviem tak trochu tvrdo, ako keby to vyústilo až do štádia, že musel niekto zomrieť, alebo sa zraniť, aby polícia mohla začať konať. Extrémizmus je však iba špička ľadovca, tých 80-90 percent sa udeje už predtým," upozornil Reimer, pričom extrémistu definuje ako človeka, ktorý útočí na základné práva iného.
Podľa jeho slov sa extrémizmus v európskych krajinách vyskytuje relatívne rovnomerne. "Vnímam dva nebezpečné prúdy, ktoré sa navzájom ako keby posilňujú - na jednej strane je to islamský terorizmus a na druhej pravicový extrémizmus. Asi 80 percent obetí je práve v dôsledku toho islamského terorizmu, 20 percent zase pravicového," konštatoval.
Podľa Seyran Atesovej pozorujeme v celej Európe posun doprava. "Na jednej strane je to tým, že sa menšiny nepodarilo možno v dostatočnej miere integrovať, na druhej strane pravdepodobne chýbala aj osveta či vzdelávanie. Absentovala práca s ľuďmi, ktorí sa mali integrovať, aby sa im sprostredkovali určité hodnoty. No a keďže sa to akosi zanedbalo, pravicoví populisti z toho môžu urobiť tému vo volebnej kampani," uviedla pre TASR.
Prostredníctvom Európskej občianskej iniciatívy chcú do 12. júla 2018 získať milión petičných podpisov občanov z minimálne siedmich krajín EÚ, aby sa Európska komisia začala návrhom, ktorý predložia, zaoberať. Prijatím komplexnej protiextrémistickej smernice by táto iniciatíva chcela vyplniť súčasné medzery v boji proti extrémizmu.
Ako potvrdila pre TASR Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, "v každom z týchto siedmich členských štátov je potrebné zozbierať stanovený minimálny počet vyhlásení o podpore - na Slovensku je to 9750 podpisov." Po zozbieraní milióna podpisov organizátori odprezentujú iniciatívu pred Komisiou, ktorá ju posúdi.
Reimer priznal, že napriek tomu, že majú do detailov prepracovaný návrh smernice, legislatívny proces EÚ je veľmi zdĺhavý. "Určite sa nebude aplikovať v praxi skôr ako v roku 2020," odpovedal na otázku TASR, v akom časovom horizonte je podľa neho reálne zhmotnenie návrhu v realitu.
Na základe neho by dotknutí mali mať nárok na odškodnenie. Napríklad ak by mal zamestnanec sklony k extrémizmu, zamestnávateľovi by pri výpovedi nevznikala povinnosť vyplatiť odstupné. V rámci návrhu je predmetom riešenia i opačná situácia v súvislosti so zvýšením odstupného.
V roku 2016 zatkli viac než 1000 ľudí, ktorí iniciovali extrémistické činy. Takmer 200 ľudí bolo v dôsledku extrémizmu usmrtených a viac než 400 sa vážne zranilo. Iniciátori projektu uviedli ako najväčších finančných podporovateľov Katar, Turecko, Saudskú Arábiu a Kuvajt.
Štáty podľa nich financujú okrem Moslimského bratstva i ďalšie organizácie. Iniciátori projektu upozornili, že práve Moslimské bratstvo je aktívne už aj v Českej republike.
