Attack on Prime Minister
News in English
Maďarsko by malo lepšie zabezpečiť slobodu médií, boj s rozšírenou netoleranciou a diskrimináciou a zlepšiť ochranu ľudských práv migrantov.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 16. decembra (TASR) - Maďarsko by malo lepšie zabezpečiť slobodu médií, boj s rozšírenou netoleranciou a diskrimináciou a zlepšiť ochranu ľudských práv migrantov. Uviedol to dnes komisár Rady Európy (RE) pre ľudské práva Nils Muižnieks v rámci prezentácie správy, ktorá vznikla po jeho júlovej návšteve Maďarska.
Rada Európy víta zlepšenie právnych predpisov pre médiá v Maďarsku, ku ktorým došlo od prijatia reštriktívneho mediálneho zákona v roku 2010, štrasburská inštitúcia však vyjadrila znepokojenie z toho, že maďarské médiá trpia nedostatočným právnym rámcom a sú vystavené politickým tlakom.
"Existencia niektorých ustanovení, ako sú prísne sankcie, spochybňujú slobodu médií a tlačia ich k autocenzúre," uvádza sa v správe komisára Muižnieksa.
RE vníma ako problematické rozsiahle administratívne a regulačné právomoci Mediálnej rady, ktorá je zraniteľná voči politickému vplyvu a kontrole. Okrem toho sú aj opatrenia, ako je daň z príjmov z reklamy alebo obmedzenie politickej reklamy, ktoré ohrozujú pluralitu médií.
Hoci Maďarsko posilnilo legislatívu a prax v boji proti zločinom z nenávisti a prejavom nenávisti, komisár Muižnieks vyjadril obavy zo zhoršujúcej sa situácie, pokiaľ ide o prejavy rasizmu a intolerancie najmä voči Rómom, židom, členom LGBTI komunity, žiadateľom o azyl a utečencom. Prejavy nenávisti boli zaznamenané aj voči chudobným ľuďom a bezdomovcom.
Podľa Rady Európy znepokojujúcim rozmerom tohto problému je viditeľná prítomnosť extrémistických organizácií a ich prepojenie s politickou stranou, ktorá má zastúpenie v parlamente. Členovia strany Jobbik sú známi pre používanie protirómskej a antisemitskej rétoriky.
Muižnieks vo svojej správe odporučil, že maďarské orgány by mali s väčšou rozhodnosťou bojovať proti netolerancii a diskriminácii, vrátane lepšieho vyšetrovania možných rasovo motivovaných trestných činov.
Rovnako je podľa neho potrebné posilniť boj proti všetkým formám diskriminácie. Musí sa tiež zlepšiť prístup Rómov ku vzdelaniu, slušnému bývaniu a zamestnaniu. Urgentný pokrok je potrebný pre zabezpečenie práv osôb so zdravotným postihnutím, kde úrady "by mali prestať s umiestňovaním osôb so zdravotným postihnutím v inštitúciách a vyhnúť sa otváraniu nových, aj keď menších, inštitúcií" a presunúť finančné prostriedky z inštitúcií na personalizované podporné služby.
Muižnieks vyjadril znepokojenie i z opatrení na zákaz bezdomovcov a výstavbu chát a chatrčí v Budapešti a ďalších mestách, ktoré boli opísané ako kriminalizácia bezdomovectva v praxi. Komisár vyzval zodpovedné orgány, aby preskúmali reštriktívne nariadenia a vyšetrili nahlásené prípady núteného vysťahovania rodín bez alternatívneho riešenia a prípady odobratých deti od svojich rodín z dôvodov zlých sociálno-ekonomických podmienok.
Problémom v Maďarsku je podľa RE rozsiahle využívanie zadržiavacej väzby pre žiadateľov o azyl. Muižnieks odporučil častejšie používať alternatívy k zadržiavacej väzbe a zlepšiť režim azylového konania. Maďarský zákon umožňuje zadržanie žiadateľov o azyl aj v prípade rodín s deťmi, komisár preto vyzval na zrušenie tohto ustanovenia.
Rada Európy víta zlepšenie právnych predpisov pre médiá v Maďarsku, ku ktorým došlo od prijatia reštriktívneho mediálneho zákona v roku 2010, štrasburská inštitúcia však vyjadrila znepokojenie z toho, že maďarské médiá trpia nedostatočným právnym rámcom a sú vystavené politickým tlakom.
"Existencia niektorých ustanovení, ako sú prísne sankcie, spochybňujú slobodu médií a tlačia ich k autocenzúre," uvádza sa v správe komisára Muižnieksa.
RE vníma ako problematické rozsiahle administratívne a regulačné právomoci Mediálnej rady, ktorá je zraniteľná voči politickému vplyvu a kontrole. Okrem toho sú aj opatrenia, ako je daň z príjmov z reklamy alebo obmedzenie politickej reklamy, ktoré ohrozujú pluralitu médií.
Hoci Maďarsko posilnilo legislatívu a prax v boji proti zločinom z nenávisti a prejavom nenávisti, komisár Muižnieks vyjadril obavy zo zhoršujúcej sa situácie, pokiaľ ide o prejavy rasizmu a intolerancie najmä voči Rómom, židom, členom LGBTI komunity, žiadateľom o azyl a utečencom. Prejavy nenávisti boli zaznamenané aj voči chudobným ľuďom a bezdomovcom.
Podľa Rady Európy znepokojujúcim rozmerom tohto problému je viditeľná prítomnosť extrémistických organizácií a ich prepojenie s politickou stranou, ktorá má zastúpenie v parlamente. Členovia strany Jobbik sú známi pre používanie protirómskej a antisemitskej rétoriky.
Muižnieks vo svojej správe odporučil, že maďarské orgány by mali s väčšou rozhodnosťou bojovať proti netolerancii a diskriminácii, vrátane lepšieho vyšetrovania možných rasovo motivovaných trestných činov.
Rovnako je podľa neho potrebné posilniť boj proti všetkým formám diskriminácie. Musí sa tiež zlepšiť prístup Rómov ku vzdelaniu, slušnému bývaniu a zamestnaniu. Urgentný pokrok je potrebný pre zabezpečenie práv osôb so zdravotným postihnutím, kde úrady "by mali prestať s umiestňovaním osôb so zdravotným postihnutím v inštitúciách a vyhnúť sa otváraniu nových, aj keď menších, inštitúcií" a presunúť finančné prostriedky z inštitúcií na personalizované podporné služby.
Muižnieks vyjadril znepokojenie i z opatrení na zákaz bezdomovcov a výstavbu chát a chatrčí v Budapešti a ďalších mestách, ktoré boli opísané ako kriminalizácia bezdomovectva v praxi. Komisár vyzval zodpovedné orgány, aby preskúmali reštriktívne nariadenia a vyšetrili nahlásené prípady núteného vysťahovania rodín bez alternatívneho riešenia a prípady odobratých deti od svojich rodín z dôvodov zlých sociálno-ekonomických podmienok.
Problémom v Maďarsku je podľa RE rozsiahle využívanie zadržiavacej väzby pre žiadateľov o azyl. Muižnieks odporučil častejšie používať alternatívy k zadržiavacej väzbe a zlepšiť režim azylového konania. Maďarský zákon umožňuje zadržanie žiadateľov o azyl aj v prípade rodín s deťmi, komisár preto vyzval na zrušenie tohto ustanovenia.
