< sekcia Zahraničie

Reuters: Orbánov štýl ekonomiky zanecháva za sebou najchudobnejších

Volebný bilbord vládnej strany Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána. Foto: TASR/AP

Zavedenie rovnej dane, škrty v sociálnych dávkach a Orbánovo zameranie na budovanie strednej triedy znamená, že priepasť medzi bohatými a chudobnými v Maďarsku sa rozširuje, tvrdia ekonómovia.

Budapešť 7. apríla (TASR) - Predvolebné fanfáry na oslavu hviezdneho ekonomického rastu Maďarska a zvyšujúcich sa miezd niektorí Maďari ani nevnímajú - napríklad 48-ročný László Reisch, účastník vládneho programu verejných prác. On uviazol na nesprávnej strane zväčšujúcej sa sociálnej nerovnosti.

Maďarsko sa ženie dopredu, ale Orbánov štýl ekonomiky, nazvaný tlačovou agentúrou Reuters "Orbánomika", zanecháva za sebou ľudí, ktorí teraz patria k najchudobnejším.

Premiérovi Viktorovi Orbánovi sa všeobecne pripisujú zásluhy za to, že po roku 2010 sa dostali verejné financie na udržateľnú cestu. Podľa jeho slov tak zachránil Maďarsko pred ekonomickým kolapsom pod horou dlhov, ako to zažilo Grécko.

Ekonomický rast, živený stavebným rozmachom, zahraničnými investíciami a fondmi Európskej únie, bol v roku 2017 štyri percentá, teda mal najrýchlejšie tempo za posledné tri roky - to je dobrá správa pre 54-ročného premiéra, keďže jeho cieľom je stať sa po parlamentných voľbách 8. apríla štvrtýkrát predsedom vlády.

Tento dobrý ekonomický výsledok však nepriniesol úžitok všetkým Maďarom, pripomenula v pondelkovom článku agentúra Reuters.

Zavedenie rovnej dane, škrty v sociálnych dávkach a Orbánovo zameranie na budovanie strednej triedy znamená, že priepasť medzi bohatými a chudobnými v Maďarsku sa rozširuje, tvrdia ekonómovia.

Reisch, otec dvoch detí, to takto pociťuje tiež.

"Spolu s platom mojej manželky dokážeme vyžiť, takže sa nemusíme prehrabávať v odpadkoch," povedal vyhrievajúc sa na lavičke pred svojím starým roľníckym domom v obci Hosszúhetény na juhu Maďarska, kde žije s manželkou a so synom. Jeho dcéra je medzi miliónmi Východoeurópanov, ktorí odišli do zahraničia za lepším zárobkom.

"V tomto svete sú ľudia, ktorí zarábajú obrovské množstvo peňazí. Sú extrémne bohatí," vyhlásil Reisch. "A potom sú tu ľudia ako my, ktorí žijú zo dňa na deň, a tiež takí, chudobnejší, čo nedokážu ani vyžiť," dodal.

Napriek tomu bude Reisch voliť Orbánovu stranu Fidesz, pretože v Maďarsku podľa neho nie je životaschopnejšia alternatíva. Reisch sa bojí ekonomickej neistoty za inej novej vlády, ale aj prisťahovalcov - čo je hlavný bod Orbánovej predvolebnej kampane.

Reisch je už rok a pol zamestnaný v rámci vládneho programu verejných prác a teraz pracuje vo svojej obci na renovácii prázdneho domu, ktorý kúpila miestna radnica.

Program je hlavným nástrojom vlády na posilnenie zamestnanosti Maďarov s najnižším vzdelaním, ale 165.000 ľudí, ktorých zamestnáva, nedosiahlo dvojciferné zvýšenie mzdy, pretože ich platy boli zmrazené a reálne príjmy sa im teda rokmi zhoršovali.

Teoreticky by zmrazenie platov malo dohnať ľudí k odchodu do súkromného sektora, ale vládne údaje ukazujú, že iba malému počtu účastníkov programu sa podarilo nájsť si dlhodobé zamestnanie inde. A mnohí v tejto situácii uviazli, keďže nemajú dostatočné vzdelanie ani úspory, a nehýbu sa dopredu.

Väčšina účastníkov má iba základné vzdelanie, takže vláda organizuje kurzy, sčasti financované Európskou úniou.

Reisch, ktorý predtým pracoval ako automechanik, sa pokúšal získať prácu vodiča, ale nedokáže si našetriť dostatok peňazí na zaplatenie nového požadovaného osvedčenia.

Mesačná mzda na základe programu je len niečo vyše polovice minimálnej mzdy, teda okolo 81.530 forintov (262 eur) pred zdanením, ale podlieha rovnakému 15-percentnému zdaneniu, aké platí pre najvyššie platy.

Rovná sadzba dane a znižovanie dávok v nezamestnanosti i ďalších dávok prispeli k tomu, že podľa správy Európskej komisie z roku 2017 nastal v Maďarsku jeden z najväčších nárastov nerovnosti v celej EÚ od finančnej krízy.

Príjmy vlády z daní súvisiacich so spotrebou, napríklad DPH a daní z tabaku a alkoholu, v pomere k výdavkom domácností sú najvyššie v EÚ a prekračujú aj podobné príjmy vlády v Dánsku, kde je oveľa vyššia životná úroveň.

Analýza režimu rovnej dane od ekonómov Csabu Thóta a Pétera Virovácza ukázala, že najväčší úžitok z tohto systému majú najmajetnejší, bezdetní platitelia daní, hoci rodiny s deťmi z neho v rôznej miere ťažia takisto.

Vláda uviedla, že reálne platy rodín s dvoma deťmi stúpli od roku 2010 o takmer 50 percent, pričom zvýšenie v rodinách s tromi deťmi bolo 65-percentné.

Orbán takisto zaviedol systém bývania pre rodiny s tromi deťmi, ktorého súčasťou sú príspevok vo výške desať miliónov forintov (32.160 eur) a dotovaná pôžička - premiér sa aj takto snaží zvýšiť pôrodnosť. Rodiny s menším počtom detí sú oprávnené dostať len nižšie pôžičky.

Keďže však ceny bytov a domov stúpajú, bohatšie rodiny s tromi deťmi sú nakoniec najväčšími užívateľmi reformy bývania, uviedol maďarský think tank GKI v nedávnej správe.

Je to preto, že Orbánove cielené reformy sú najvýhodnejšie pre tých, čo sa nachádzajú v lepšej štartovacej finančnej situácii, dodal GKI.

Vláda argumentuje, že sa takto vytvoria stimuly aj pre chudobnejších ľudí, aby si mohli zlepšiť svoje zručnosti a vzdelanie. Avšak od roku 2010 takmer miliónu chudobných Maďarov príjem klesol, dodal GKI.

Najnovšie dostupné údaje európskeho štatistického úradu Eurostat ukázali, že Maďarsko skončilo na poslednom mieste medzi svojimi stredoeurópskymi partnermi - Poľskom, Českom a Slovenskom - z hľadiska hrubého domáceho produktu na obyvateľa v roku 2016.

Pozícia Maďarska v rámci tejto skupiny krajín sa od nástupu Orbána k moci zhoršila. Spomedzi uvedených štyroch krajín jedine Maďarsko prekročilo percentuálny priemer EÚ v kategórii ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Tento záver sa zakladá na údajoch z roku 2016, pripomenula agentúra Reuters.