Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Zánik jazyka má vplyv aj na kultúru.
Autor TASR
Kingston 24. júla (TASR) – Mnoho domorodých rečníkov je motivovaných alebo nútených používať iné, než ich pôvodné jazyky. Práve to je jednou z príčin ich zániku. Používanie mnohých domorodých jazykov môže klesať natoľko, až napokon nimi nové generácie nebudú hovoriť vôbec. Pre TASR to uviedla lingvistka a riaditeľka centra venovaného výskumu jazykov Strathy Language Unit na Queen's University v Kingstone Anastasia Riehlová.
Podľa údajov Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) by do konca storočia mohla zaniknúť približne polovica zo 7000 svetových jazykov. Jedná sa najmä o jazyky pôvodných obyvateľov.
Domorodí obyvatelia tvoria podľa Organizácie Spojených národov (OSN) menej ako 6 percent svetovej populácie, no hovoria zhruba 4000 jazykmi. Tieto jazyky sú v ohrození, pretože ich používa čoraz menej ľudí. „Odhaduje sa, že každé dva týždne jeden jazyk "zomrie" s posledným rečníkom. Zo 7000 svetových jazykov je približne 4000 pôvodných a hrozí im zánik. Dedia sa z generácie na generáciu, no v škole ani vo verejnej sfére sa často nepoužívajú. Strata akéhokoľvek jazyka znamená stratu kultúry, histórie a identity,“ zdôrazňuje OSN.
Podľa lingvistky Riehlovej majú niektoré menšiny zakázané používať svoj jazyk. Mnohí členovia komunity začnú používať dominantný jazyk pod ekonomickým nátlakom. V niektorých komunitách chýbajú prostriedky na vzdelávanie v domorodých jazykoch. Problémom sú aj konflikty a klimatické zmeny, ktoré vyháňajú ľudí zo svojich obydlí. Menšie jazykové komunity majú pre migráciu ťažkosti s udržaním domorodých jazykov. Jazyky sú podľa odborníčky na ústupe vo všetkých častiach sveta. V oblastiach s najväčším počtom jazykov sú aj najviac ohrozené.
Spolu s jazykmi sa strácajú aj znalosti, ktoré nositelia pôvodných jazykov majú. „Domorodé vedecké a tradičné poznatky o ekosystémoch, metódach ochrany, živote rastlín, správaní zvierat a mnohých ďalších aspektoch prírody sú zakotvené v domorodých jazykoch. Z tohto dôvodu vždy, keď zanikne domorodý jazyk, navždy sa stratia aj znalosti predkov o kultúre. Keď sú ohrozené domorodé jazyky, sú ohrození aj samotní domorodí obyvatelia,“ uvádza sa na webovej stránke UNESCO venovanej jazykom.
Zánik jazyka má vplyv aj na kultúru. Podľa lingvistky Riehlovej majú ľudia pocit, že práve jazyk ich spája s identitou a kultúrou. So zánikom jazyka sa stráca aj toto prepojenie. Zároveň upozorňuje, že zánik niektorých jazykov sa nedá zvrátiť. Stále je však možné mnohé z nich zachrániť, a to najmä zvyšovaním povedomia o probléme domorodých jazykov a vynaloženia zdrojov potrebných na ich záchranu. „Komunity, lingvisti a aktivisti už vyvíjajú mnoho inovatívnych nástrojov a programov pre jazykové vzdelávanie a jazykovú dokumentáciu,“ uzatvára.
Podľa údajov Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) by do konca storočia mohla zaniknúť približne polovica zo 7000 svetových jazykov. Jedná sa najmä o jazyky pôvodných obyvateľov.
Domorodí obyvatelia tvoria podľa Organizácie Spojených národov (OSN) menej ako 6 percent svetovej populácie, no hovoria zhruba 4000 jazykmi. Tieto jazyky sú v ohrození, pretože ich používa čoraz menej ľudí. „Odhaduje sa, že každé dva týždne jeden jazyk "zomrie" s posledným rečníkom. Zo 7000 svetových jazykov je približne 4000 pôvodných a hrozí im zánik. Dedia sa z generácie na generáciu, no v škole ani vo verejnej sfére sa často nepoužívajú. Strata akéhokoľvek jazyka znamená stratu kultúry, histórie a identity,“ zdôrazňuje OSN.
Podľa lingvistky Riehlovej majú niektoré menšiny zakázané používať svoj jazyk. Mnohí členovia komunity začnú používať dominantný jazyk pod ekonomickým nátlakom. V niektorých komunitách chýbajú prostriedky na vzdelávanie v domorodých jazykoch. Problémom sú aj konflikty a klimatické zmeny, ktoré vyháňajú ľudí zo svojich obydlí. Menšie jazykové komunity majú pre migráciu ťažkosti s udržaním domorodých jazykov. Jazyky sú podľa odborníčky na ústupe vo všetkých častiach sveta. V oblastiach s najväčším počtom jazykov sú aj najviac ohrozené.
Spolu s jazykmi sa strácajú aj znalosti, ktoré nositelia pôvodných jazykov majú. „Domorodé vedecké a tradičné poznatky o ekosystémoch, metódach ochrany, živote rastlín, správaní zvierat a mnohých ďalších aspektoch prírody sú zakotvené v domorodých jazykoch. Z tohto dôvodu vždy, keď zanikne domorodý jazyk, navždy sa stratia aj znalosti predkov o kultúre. Keď sú ohrozené domorodé jazyky, sú ohrození aj samotní domorodí obyvatelia,“ uvádza sa na webovej stránke UNESCO venovanej jazykom.
Zánik jazyka má vplyv aj na kultúru. Podľa lingvistky Riehlovej majú ľudia pocit, že práve jazyk ich spája s identitou a kultúrou. So zánikom jazyka sa stráca aj toto prepojenie. Zároveň upozorňuje, že zánik niektorých jazykov sa nedá zvrátiť. Stále je však možné mnohé z nich zachrániť, a to najmä zvyšovaním povedomia o probléme domorodých jazykov a vynaloženia zdrojov potrebných na ich záchranu. „Komunity, lingvisti a aktivisti už vyvíjajú mnoho inovatívnych nástrojov a programov pre jazykové vzdelávanie a jazykovú dokumentáciu,“ uzatvára.
