Barack Obama (vpravo) a jeho rival Mitt Romney si podávajú ruky pred začiatkom debaty. Foto: TASR/APObaja prezidentskí kandidáti Mitt Romney (vľavo) a Barack Obama počas debaty.Foto: TASR/AP
Ostrú výmenu názorov vyprovokovala dnes počas druhej debaty kandidátov na amerického prezidenta aj otázka zabitia amerického veľvyslanca Christophera Stevensa v líbyjskom Benghází.
New York 17. októbra (TASR) - Americký prezident Barack Obama a jeho republikánsky rival Mitt Romney mali počas dnešnej druhej debaty pred prezidentskými voľbami množstvo ostrých výmen názorov, informovala agentúra AP.
Obama s Romneym na seba útočili predovšetkým v súvislosti s energetickou politikou krajiny, často jeden na druhého ukazovali prstom a skákali si do reči, píše Reuters. Obama Romneymu niekoľkokrát vytkol, že nehovorí pravdu. Romney naopak vyčítal Obamovi, že v priebehu tohto roka počas svojho pôsobenia v Bielom dome porušil niekoľko zo svojich predchádzajúcich sľubov.
Išlo o druhú z troch plánovaných debát Obamu a Romneyho a konala na pôde newyorskej univerzity Hofstra tri týždne pred dlho očakávanými prezidentskými voľbami. Úradujúci prezident Barack Obama využil svoje vystúpenie od začiatku na to, aby svojho súpera priamo napadol.
Tentoraz išlo o diskusiu v štýle určitého občianskeho zhromaždenia; otázky kládli jednotlivci z publika kandidátom, ktorí stáli na pódiu. Keďže medzi nimi nebol rečnícky pult, mohli sa na ňom voľne pohybovať.
Podľa prieskumov bol Obama lepší než Romney
Prezident Barack Obama si podľa prieskumov zlepšil pozíciu v druhej debate s republikánskym vyzývateľom Mittom Romneym v porovnaní so svojím prvým, nepresvedčivým vystúpením z 3. októbra, uviedla dnes agentúra DPA.
Prieskum spravodajskej stanice CNN preukázal, že z respondentov, ktorí sledovali druhú debatu na pôde newyorskej univerzity Hofstra, si 46 percent myslí, že jej víťazom je Obama. V prospech Romneyho sa ich vyslovilo 39 percent.
Analytik stanice Fox News a konzultant demokratickej kampane Joe Trippi uviedol, že dnes bolo možné vidieť toho istého Romneyho, ktorý vystúpil v prvej debate 3. októbra, avšak omnoho efektívnejšieho Obamu. "Romneymu to ide oveľa lepšie, keď sa ten druhý neprejaví. Tentokrát sa Obama prejavil," dodal Trippi.
Vo chvíli, keď Romney odpovedal na otázku o cenách plynu a ťažby ropy, sa Obama postavil a priblížil sa k svojmu republikánskemu vyzývateľovi. Romney sa vzápätí otočil Obamovým smerom a obaja kandidáti sa dostali do roztržky stojac iba niekoľko desiatok centimetrov od seba, píše AP.
V jednej chvíli Obama ostro odmietol Romneyho argumenty slovami: "Nie je to pravda, guvernér Romney". Keď Obama prerušil Romneyho, kým odpovedal na otázku v súvislosti s energetickou politikou, Romney odpovedal: "Dostanete svoju šancu... Ja ešte stále rozprávam."
Romney uviedol, že sa s bývalým republikánskym prezidentom Georgeom W. Bushom nezhoduje v názoroch na energetickú politiku, Čínu a rozpočet. Podľa Obamu je najväčším rozdielom medzi Bushom a Romneym to, že Romney je extrémnejší v sociálnych otázkach, než jeho predchodca Bush, uviedla agentúra AP.
Na otázku jedného z prítomných voličov, ako by sa Romney líšil od Busha, ktorý bol počas svojho vládnutia značne nepopulárny, Romney odpovedal, že bude vládnuť v iných podmienkach, ktoré mu umožnia spraviť Severnú Ameriku nezávislou od arabskej a venezuelskej ropy. Republikánsky prezidentský kandidát tiež dodal, že sa chystá tvrdo zasiahnuť voči menovým manipuláciám zo strany Číny a znížiť deficit prostredníctvom posilnenia obchodu.
Obama na to krátko a ironicky povedal, že Romney zruší financovanie na podporu plánovaného rodičovstva a bude mať prísnejšiu imigračnú politiku, než mal Bush. Zároveň svojmu rivalovi vytkol, že investoval súkromné peniaze do čínskych firiem, a preto nikdy nebude tak ostro vystupovať proti Číne, ako to avizoval. "Vy ste tá posledná osoba, ktorá tvrdo zakročí voči Číne," povedal Romneymu Obama.
Ostrú slovnú potýčku vyvolala otázka o konzuláte v Benghází
Ostrú výmenu názorov vyprovokovala dnes počas druhej debaty kandidátov na amerického prezidenta aj otázka zabitia amerického veľvyslanca Christophera Stevensa v líbyjskom Benghází. Barack Obama uviedol, že za bezpečnosť diplomatov nesie definitívnu zodpovednosť on sám, informovala agentúra Reuters.
Republikán Mitt Romney uviedol, že útok na americký konzulát v Benghází predstavuje zlyhanie zahraničnej politiky úradujúceho demokratického prezidenta Obamu.
"Bol to útok teroristov," povedal Romney a spochybnil počiatočné tvrdenia Obamovej administratívy, že do incidentu vyústili protesty proti antiislamskému filmu. "Spochybňuje to celú prezidentovu politiku na Blízkom východe," dodal Romney.
Obama na to odpovedal, že definitívnu zodpovednosť za bezpečnosť diplomatov nesie on a odmietol tvrdenia Romneyho, že sa miesto toho sústredil iba na politiku. "Ministerka (zahraničných vecí Hillary) Clintonová odviedla vynikajúcu prácu, ale pracuje pre mňa. Ja som prezident a vždy som zodpovedný ja," povedal Obama v súvislosti s otázkami, či americké ministerstvo zahraničných vecí ignorovalo požiadavky o zvýšenie bezpečnosti diplomatického personálu na konzuláte v Benghází.
"Preto neexistuje nikto, kto by mal väčší záujem na tom, aby sa zistilo, čo sa presne stalo, než ja," dodal.
Téme zákazu útočných zbraní v USA sa prezidentskí kandidáti vyhýbajú
Mitt Romney a Barack Obama počas predvolebnej debaty.Foto: TASR/APAmerický prezident Barack Obama povedal v utorok počas debaty so svojím protikandidátom Mittom Romneym, že v prípade znovuzvolenia sa bude snažiť zakázať útočné zbrane.
Počas druhej predvolebnej diskusie medzi demokratickým americkým prezidentom a republikánskym kandidátom na najvyšší úrad Mittom Romneym sa obaja účastníci tejto téme snažili vyhnúť. Nechceli uraziť voličov, ktorí podporujú voľné držanie zbraní, podotýka agentúra Reuters.
Obama sa však nakoniec vyjadril, že v druhom volebnom období by podporil podobný zákaz, aký podpísal prezident Bill Clinton v roku 1994. Zákaz predaja útočných zbraní trval desať rokov, po vypršaní v roku 2004 ho Kongres neobnovil.
Romney podpísal podobný zákaz, keď pôsobil ako guvernér štátu Massachusetts, v prezidentskom úrade by ale zákaz útočných zbraní nepodporil. Nevysvetlil, prečo zmenil názor.
Podľa Reuters sa ale počas kampane za získanie republikánskej nominácie uchádzal aj o hlasy konzervatívnych voličov, ktorým so zákazom útočných zbraní nesúhlasia. Podporila ho i vplyvná Národná strelecká asociácia, ktorá združuje vlastníkov zbraní.
"To, čo sa snažím dosiahnuť je vyvolanie širšej diskusie o tom, ako by sme mohli celkovo znížiť násilie," povedal prezident Obama.
