Attack on Prime Minister
News in English
Podľa Einsteinovej teórie je nemožné, aby sa častice v blízkosti čiernych dier bezpečne pohybovali po kruhových obežných dráhach.
Autor TASR
Londýn 17. mája (TASR) – Vedci potvrdili existenciu oblastí prepadu, čím potvrdili jednu z teórií Alberta Einsteina. Zároveň sa im podarilo zistiť, že tieto oblasti pôsobia na okolie gravitačnou silou patriacou k najsilnejším doteraz nameraným v našej Galaxii, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správy agentúry DPA a Oxfordskej univerzity.
Podľa Einsteinovej teórie je nemožné, aby sa častice v blízkosti čiernych dier bezpečne pohybovali po kruhových obežných dráhach. Namiesto toho sa prudkou prepadávajú do nej a naberajú pri tom rýchlosť blížiacu sa rýchlosti svetla.
Nová štúdia výskumníkov z Katedry fyziky Oxfordskej univerzity zverejnená vo štvrtok vo vedeckom žurnále Monthly Notices of the Astronomical Society po prvý raz túto oblasť do hĺbky preskúmala pomocou röntgenového žiarenia, aby získala lepšie poznatky o sile, ktorou na okolie pôsobia čierne diery. Zameriavala sa pri tom na menšie čierne diery bližšie k Zemi a využila dáta zhromaždené pozemnými a vesmírnymi röntgenovými teleskopmi.
"Tou najstrhujúcejšou vecou je, že v Galaxii máme množstvo čiernych dier, ktoré teraz môžeme skúmať pomocou tejto novej techniky, ktorá nám umožňuje prebádať najsilnejšie známe gravitačné polia. Einsteinova teória predpovedala existenciu tohto záverečného prepadu, no teraz môžeme po prvý raz dokázať, že sa to skutočne deje. Tento záverečný prepad plazmy nastáva na samom okraji čiernej diery a je dôkazom reakcie hmoty na najsilnejšiu možnú formu gravitácie," vyhlásil vedúci štúdie Andrew Mummery z Katedry fyziky Oxfordskej univerzity.
"Predstavte si to ako rieku, ktorá sa mení na vodopád – doteraz sme sa pozerali na rieku. Teraz sme po prvý raz uvideli vodopád," povedal Mummery. Podľa neho výsledky štúdie predstavujú "strhujúci" posun vo výskume čiernych dier, ktorý pomôže k lepšiemu pochopeniu gravitačnej sily.
Astrofyzici niekoľko desiatok rokov diskutovali o tom, či tieto oblasti prepadu vôbec bude možné detegovať. Výskumníci preto strávili niekoľko rokov vývojom modelu, ktorý by to dokázal. Publikovaná štúdia opisuje prvý potvrdený prípad objavený pomocou tohto modelu v údajoch z röntgenových teleskopov.
Iný tím vedcov z Oxfordu dúfa, že sa mu ešte tento rok podarí pokročiť k nasnímaniu väčších a vzdialenejších čiernych dier.
Prvú fotografiu čiernej diery sa v roku 2017 podarilo zachytiť projektu Event Horizon Telescope (EHT). Fotografia zobrazuje supermasívnu čiernu dieru v strede galaxie Messier 87 (M87).
Podľa Einsteinovej teórie je nemožné, aby sa častice v blízkosti čiernych dier bezpečne pohybovali po kruhových obežných dráhach. Namiesto toho sa prudkou prepadávajú do nej a naberajú pri tom rýchlosť blížiacu sa rýchlosti svetla.
Nová štúdia výskumníkov z Katedry fyziky Oxfordskej univerzity zverejnená vo štvrtok vo vedeckom žurnále Monthly Notices of the Astronomical Society po prvý raz túto oblasť do hĺbky preskúmala pomocou röntgenového žiarenia, aby získala lepšie poznatky o sile, ktorou na okolie pôsobia čierne diery. Zameriavala sa pri tom na menšie čierne diery bližšie k Zemi a využila dáta zhromaždené pozemnými a vesmírnymi röntgenovými teleskopmi.
"Tou najstrhujúcejšou vecou je, že v Galaxii máme množstvo čiernych dier, ktoré teraz môžeme skúmať pomocou tejto novej techniky, ktorá nám umožňuje prebádať najsilnejšie známe gravitačné polia. Einsteinova teória predpovedala existenciu tohto záverečného prepadu, no teraz môžeme po prvý raz dokázať, že sa to skutočne deje. Tento záverečný prepad plazmy nastáva na samom okraji čiernej diery a je dôkazom reakcie hmoty na najsilnejšiu možnú formu gravitácie," vyhlásil vedúci štúdie Andrew Mummery z Katedry fyziky Oxfordskej univerzity.
"Predstavte si to ako rieku, ktorá sa mení na vodopád – doteraz sme sa pozerali na rieku. Teraz sme po prvý raz uvideli vodopád," povedal Mummery. Podľa neho výsledky štúdie predstavujú "strhujúci" posun vo výskume čiernych dier, ktorý pomôže k lepšiemu pochopeniu gravitačnej sily.
Astrofyzici niekoľko desiatok rokov diskutovali o tom, či tieto oblasti prepadu vôbec bude možné detegovať. Výskumníci preto strávili niekoľko rokov vývojom modelu, ktorý by to dokázal. Publikovaná štúdia opisuje prvý potvrdený prípad objavený pomocou tohto modelu v údajoch z röntgenových teleskopov.
Iný tím vedcov z Oxfordu dúfa, že sa mu ešte tento rok podarí pokročiť k nasnímaniu väčších a vzdialenejších čiernych dier.
Prvú fotografiu čiernej diery sa v roku 2017 podarilo zachytiť projektu Event Horizon Telescope (EHT). Fotografia zobrazuje supermasívnu čiernu dieru v strede galaxie Messier 87 (M87).
