Attack on Prime Minister
News in English
Stúpajúca hladina oceánu už teraz na Kiribati spôsobuje veľké problémy.
Autor TASR
New York 21. januára (TASR) - Vlády musia pri zvažovaní deportácie žiadateľov o azyl brať do úvahy aj faktor klimatickej krízy. Uvádza sa to v zásadnom rozhodnutí Organizácie Spojených národov, ktoré by mohlo ovplyvniť osud budúcich utečencov, nútených opustiť svoju vlasť v dôsledku globálneho otepľovania.
Mimovládna organizácia Amnesty International v tlačovej správe uvítala toto rozhodnutie ako "precedens" s globálnym dosahom.
Agentúra AFP pripomenula, že pojem "klimatický utečenec" zatiaľ medzinárodné právo nepozná.
Ako informovala agentúra Reuters, spomínané rozhodnutie vydal Výbor OSN pre ľudské práva v prípade Ioanea Teitiotu z tichomorského štátu Kiribati. Ten v roku 2016 podal žalobu na Nový Zéland po tom, ako tamojšie úrady zamietli jeho žiadosť o azyl na základe toho, že sa považuje za klimatického utečenca.
Teitiota sa presťahoval na Nový Zéland v roku 2007 a o štatút utečenca požiadal v roku 2010, keď sa skončila platnosť jeho víz. Uviedol vtedy, že k odchodu zo svojej krajiny ho donútili dôsledky zmeny klímy a stúpajúca hladina mora. V septembri 2015 bol deportovaný na Kiribati.
Výbor OSN pre ľudské práva síce odobril rozhodnutie Nového Zélandu deportovať Teitiotu a vyhlásil, že pri návrate nebol vystavený okamžitému ohrozeniu svojho života. Súhlasil však súčasne s tým, že zhoršovanie životného prostredia a zmena podnebia sú jednou z najnaliehavejších hrozieb pre jednotlivca a môžu viesť až k porušeniu jeho práva na život.
Životné podmienky v takých krajinách sa môžu stať nekompatibilné s právom na dôstojný život. Práve tento fakt podľa Výboru OSN pre ľudské práva brať do úvahy pri rozhodovaní o udelení azylu či vyhostení žiadateľa.
AFP vo svojej správe upozornila, že Kiribati spolu s ďalšími tichomorskými štátmi, ktorých územie sa nachádza len niekoľko metrov nad hladinou mora, sú považované za najviac ohrozené zmenou klímy a vzostupom hladín mora.
Stúpajúca hladina oceánu už teraz na Kiribati spôsobuje veľké problémy: kvôli prílivom dochádza k erózii pôdy, zdroje pitnej vody sú kontaminované slanou morskou vodou i splaškami, orná pôda je zasolená a neúrodná.
Teitiotu vo svojej žiadosti a azyl argumentoval aj tým, že na ostrove South Tarawa, kde žil, došlo k nárastu počtu obyvateľov - z 1641 v roku 1947 na 50.000 v roku 2010.
Ide o ľudí, ktorí sa tam presťahovali po tom, ako sa ostrovy, na ktorých žili dovtedy, stali pre vysokú hladinu mora neobývateľné. Nárast počtu obyvateľov na ostrove South Tarawa viedol aj k zhoršeniu kvality bývania, zvýšeniu kriminality i sociálneho napätia.
Mimovládna organizácia Amnesty International v tlačovej správe uvítala toto rozhodnutie ako "precedens" s globálnym dosahom.
Agentúra AFP pripomenula, že pojem "klimatický utečenec" zatiaľ medzinárodné právo nepozná.
Ako informovala agentúra Reuters, spomínané rozhodnutie vydal Výbor OSN pre ľudské práva v prípade Ioanea Teitiotu z tichomorského štátu Kiribati. Ten v roku 2016 podal žalobu na Nový Zéland po tom, ako tamojšie úrady zamietli jeho žiadosť o azyl na základe toho, že sa považuje za klimatického utečenca.
Teitiota sa presťahoval na Nový Zéland v roku 2007 a o štatút utečenca požiadal v roku 2010, keď sa skončila platnosť jeho víz. Uviedol vtedy, že k odchodu zo svojej krajiny ho donútili dôsledky zmeny klímy a stúpajúca hladina mora. V septembri 2015 bol deportovaný na Kiribati.
Výbor OSN pre ľudské práva síce odobril rozhodnutie Nového Zélandu deportovať Teitiotu a vyhlásil, že pri návrate nebol vystavený okamžitému ohrozeniu svojho života. Súhlasil však súčasne s tým, že zhoršovanie životného prostredia a zmena podnebia sú jednou z najnaliehavejších hrozieb pre jednotlivca a môžu viesť až k porušeniu jeho práva na život.
Životné podmienky v takých krajinách sa môžu stať nekompatibilné s právom na dôstojný život. Práve tento fakt podľa Výboru OSN pre ľudské práva brať do úvahy pri rozhodovaní o udelení azylu či vyhostení žiadateľa.
AFP vo svojej správe upozornila, že Kiribati spolu s ďalšími tichomorskými štátmi, ktorých územie sa nachádza len niekoľko metrov nad hladinou mora, sú považované za najviac ohrozené zmenou klímy a vzostupom hladín mora.
Stúpajúca hladina oceánu už teraz na Kiribati spôsobuje veľké problémy: kvôli prílivom dochádza k erózii pôdy, zdroje pitnej vody sú kontaminované slanou morskou vodou i splaškami, orná pôda je zasolená a neúrodná.
Teitiotu vo svojej žiadosti a azyl argumentoval aj tým, že na ostrove South Tarawa, kde žil, došlo k nárastu počtu obyvateľov - z 1641 v roku 1947 na 50.000 v roku 2010.
Ide o ľudí, ktorí sa tam presťahovali po tom, ako sa ostrovy, na ktorých žili dovtedy, stali pre vysokú hladinu mora neobývateľné. Nárast počtu obyvateľov na ostrove South Tarawa viedol aj k zhoršeniu kvality bývania, zvýšeniu kriminality i sociálneho napätia.
