Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Zahraničie

Rusko a USA chcú vo vesmíre spolupracovať aj napriek sporom politikov

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP Photo/ESA

Obe strany sa zúčastnili na konferencii, ktorá sa konala pri príležitosti 20. výročia fungovania Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).

Moskva 20. novembra (TASR) - Vesmírne agentúry Ruska a Spojených štátov chcú spolupracovať pri vývoji základne na obežnej dráhe okolo Mesiaca.

Informovali o tom v pondelok riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin a šéf pilotovaných misií a operácií amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Bill Gerstenmaier.

Obaja predstavitelia sa zúčastnili na konferencii, ktorá sa konala pri príležitosti 20. výročia fungovania Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Zhodne konštatovali, že spolupráca oboch agentúr je naďalej veľmi úzka - aj napriek politickému napätiu medzi Ruskom a USA.

Gerstenmaier poznamenal, že skúmanie vesmíru "nás dalo dokopy" ako efektívnych partnerov, čo by podľa jeho názoru mohlo poslúžiť ako "príklad aj pre pozemský svet".

Ocenil súčasne, že vlády USA a Ruska si uvedomili dôležitosť toho, čomu sa vesmírne agentúry venujú, a neuvalili na ne sankcie a nezatiahli ich do politických sporov.

Vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou sú napäté vzhľadom na podozrenia z ruského zasahovania do amerických prezidentských volieb v roku 2016, ako aj pre účinkovanie Ruska vo vojenských konfliktoch na Ukrajine a v Sýrii.

V súvislosti s konfliktom na Ukrajine sa Rogozinovo meno ocitlo na sankčnom zozname USA. Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa však podľa agentúry TASS nedávno dočasne pozastavila platnosť sankcií voči Rogozinovi, takže začiatkom budúceho roku bude môcť pricestovať do USA a oboznámiť sa s technologickými novinkami NASA, prezrieť si rakety Dragon a Falcon spoločnosti SpaceX a navštíviť továreň Boeing.

Rogozin sa na tlačovej konferencii vyjadril aj k nedávnym problémom, ktoré postihli ruský vesmírny program.

Vysvetlil okrem iného, že Roskosmos nikdy neobvinil astronautov NASA zo zámerného poškodenia plášťa ISS. Rogozin v tejto súvislosti uviedol, že išlo o "bezohľadnú" interpretáciu jednotlivých vyhlásení v médiách.

Rogozin tiež uviedol, že pri vyšetrovaní okolností havárie rakety Sojuz MS-10, ku ktorej došlo 11. októbra krátko po jej štarte z kozmodrómu Bajkonur, sa zistilo, že ju spôsobil úder jedného z bočných blokov prvého stupňa nosnej rakety o blok druhého stupňa pri ich oddeľovaní. Na bloku nefungoval systém odpútania sa od rakety, a to v dôsledku poškodenia príslušného snímača, k čomu došlo ešte pri montáži na Bajkonure, dodal Rogozin.

Na palube rakety Sojuz MS-10, ktorá smerovala k ISS, boli ruský kozmonaut Alexej Ovčinin a astronaut Nick Hague. Posádka vyviazla z incidentu bez zranení a vrátila sa na Zem.

Ako uviedla agentúra TASS, bola to prvá mimoriadna udalosť pri štarte pilotovanej rakety za posledných 35 rokov.

Ruskej posádke na Mesiaci by mohla veliť aj žena


Prví ruskí kozmonauti by mali na Mesiaci pristáť v období po roku 2030. Ich misia by mala trvať 14 dní.

Vo svojej prezentácii na konferencii venovanej 20. výročiu fungovania Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), ktorá sa konala v pondelok v Moskve, to podľa agentúry TASS uviedol prvý námestník riaditeľa spoločnosti Energija Jevgenij Mikrin.

Následne riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin pripustil, že posádkam ruskej mesačnej misie by mohla veliť žena.

"My nemáme genderový prístup. Pre nás je dôležitá profesionalita. Ja nič nevylučujem, je možné, že veliteľom posádky letu a misie na Mesiaci bude žena," vysvetlil Rogozin.

Podľa plánu na výskum Mesiaca budú prvé posádky na Mesiaci pristávať po lete zo stanice na jeho obežnej dráhe. Táto stanica bude skonštruovaná aj na základe skúseností s vývojom ruského segmentu ISS.

Stanica na obežnej dráhe Mesiaca by mala byť dokončená v rokoch 2030-35. Prvá misia ruských kozmonautov na povrchu Mesiaca by mala trvať 14 dní.

Spomínaný ruský plán na prieskum Mesiaca pozostáva z troch etáp, uviedol Mikrin.

Prvá etapa zahŕňa prípravu technologických postupov, zostrojenie základného modulu pre stanicu na obežnej dráhe Mesiaca, skúšky pilotovanej rakety Federacija, monitorovanie Mesiaca automaticky riadenými stanicami. Stanica na obežnej dráhe bude mať moduly na pristávanie a štarty rakiet, ako aj nákladných modulov.

Druhá etapa - v rokoch 2025-35 - zahŕňa prípravu výsadkov na povrch Mesiaca, prvé pilotované lety na Mesiac, výstavbu a rozmiestnenie prvých modulov budúcej stálej základne na Mesiaci.

V tretej etape, po roku 2035, sa zavŕši výstavba plnohodnotnej základne na Mesiaci. Po roku 2035 by mal byť už vytvorený aj systém pilotovaných a automatických misií, dodala vo svojej správe agentúra TASS.