Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 3. jún 2024Meniny má Karolína
< sekcia Zahraničie

Rusko sa diví, že nátlak na Ukrajinu pokračuje aj po dohodách v Moskve

Sergej Lavrov Foto: TASR/AP

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu zvažuje uvaliť cielené sankcie na tých predstaviteľov ukrajinského vedenia, ktorí vydali nariadenie na rozohnanie demonštrácií v centre Kyjeva.

Moskva/Washington 18. decembra (TASR) - Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes v mene svojej krajiny vyjadril údiv nad neskrývanými pokusmi vyvíjať nátlak na Ukrajinu v otázke jej pridruženia k EÚ.

Lavrov dodal, že nátlak na vládu v Kyjeve pokračuje aj po tom, ako ukrajinský prezident Viktor Janukovyč v utorok v Moskve dosiahol pre svoju krajinu výhodné zmluvy: Rusko sa zaviazalo o tretinu znížiť ceny zemného plynu dodávaného na Ukrajinu a prijalo záväzok odkúpiť ukrajinské vládne dlhopisy za 15 miliárd dolárov. Prvú časť dlhopisov v hodnote troch miliárd dolárov odkúpi podľa agentúry UKRINFORM už tento týždeň.

"Kyjevu adresujú požiadavky, aby sa slobodne rozhodol v prospech Európy," uviedol dnes Lavrov na pôde Rady federácie, hornej komory parlamentu, pričom však nespresnil, odkiaľ tieto požiadavky prichádzajú. Podľa jeho slov sa tým Ukrajine "upiera právo samostatne analyzovať situáciu v krajine, konať v súlade so svojimi zákonmi a štátnymi záujmami".

Ukrajinská vláda 21. novembra rozhodla pozastaviť prípravy na podpísanie asociačnej zmluvy s EÚ a odvtedy sa na Ukrajine konajú demonštrácie prívržencov i odporcov eurointegrácie, ktoré sprevádzali aj násilnosti.

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu zvažuje uvaliť cielené sankcie na tých predstaviteľov ukrajinského vedenia, ktorí vydali nariadenie na rozohnanie pokojných protivládnych demonštrácií v centre Kyjeva. Návrh rezolúcie v tomto zmysle predložil demokrat Elliot Engel. Rezolúcia súčasne vyzýva vládu i opozíciu na zdržanlivosť a dialóg zameraný na nájdenie riešenia súčasnej politickej krízy.

V podobnom duchu sa prednedávnom vyjadrila aj predstaviteľka amerického ministerstva zahraničných vecí Jane Psakiová, ktorá priznala, že Washington ako jeden z posudzovaných variantov reakcií na vývoj na Ukrajine zvažuje aj uvalenie sankcií. Dodala, že konečný verdikt ešte nie je prijatý. Poznamenala vtedy, že USA vyzývajú ukrajinské vedenie na dialóg s EÚ a Medzinárodným menovým fondom.

Azarov: Dohody s Ruskom Ukrajine pomôžu k ekonomickému rastu

Mykola Azarov
Foto: TASR/AP
Ukrajinský premiér Mykola Azarov označil dnes dohodu o balíku ruskej pomoci v hodnote 15 miliárd dolárov a znížení ceny ruského plynu pre Ukrajinu za historickú a dodal, že Ukrajine pomôže obnoviť hospodársky rast.

Poznamenal tiež, že vďaka dosiahnutým dohodám Ukrajina môže prijať návrh rozpočtu na rok 2014. V utorok "uzavreté dohody nám poskytujú možnosť prijať rozpočet sociálneho rozvoja, čo doteraz nebolo možné," uviedol Azarov.

Podľa agentúry Interfax Azarov pred ministrami vyjadril presvedčenie, že "nastal prelomový okamih a máme perspektívu udržať sociálnu i finančno-ekonomickú stabilitu," ktorú teraz neohrozuje žiaden ekonomický faktor.

Dohodu o tom, že Rusko kúpi ukrajinské vládne dlhopisy za 15 miliárd dolárov a o tretinu zníži ceny plynu, dosiahol v utorok v Moskve na rokovaniach so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom ukrajinský prezident Viktor Janukovyč.

Ukrajinská opozícia výsledok jeho návštevy ostro kritizuje: líder strany UDAR Vitalij Kličko vyhlásil, že prezident Janukovyč zradil ukrajinské národné záujmy a nezávislosť, keď pristúpil na pomoc zo strany Ruska vo výške 15 miliárd dolárov.

"Vzdal sa ukrajinských národných záujmov, vzdal sa nezávislosti a nádejí na lepší život pre všetkých Ukrajincov," povedal davu, ktorý sa zhromaždil v Kyjeve na Námestí nezávislosti.

Opozícia aj dnes pokračovala v blokovaní práce parlamentu. Jeho predseda Volodymyr Rybak schôdzu síce otvoril, ale hneď ju aj ukončil kvôli nedostatočnému kvóru. Rybak pritom opozíciu v utorok vyzval, aby nebránila parlamentu v prácu - o to viac, že v programe dnešnej schôdzke boli výlučne návrhy predložené opozíciou.

Opozícia tvrdí, že zasadnutia parlamentu v súčasnej situácii nemajú zmysel, keďže poslanci politickú krízu nemôžu vyriešiť. Ako východisko z nej opozícia už od začiatku protivládnych protestov, ktoré vypukli 21. novembra po rozhodnutí vládny pozastaviť prípravy na eurointegráciu, žiada predčasné prezidentské i parlamentné voľby.