Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Slovenský eurokomisár pripomenul, že si dobre pamätá na časy, keď musel žiadať o schengenské víza a dlho čakať na každej hranici na pasovú a colnú kontrolu.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 19. apríla (TASR) - Migračná kríza vystavila celý systém fungovania Európskej únie veľkému tlaku, ale zo strany všetkých európskych lídrov, ako aj zo strany európskych inštitúcií cítiť jednoznačné rozhodnutie a maximálne nasadenie na to, aby sa schengenský systém voľného bezpasového pohybu udržal. Uviedol to podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Šefčovič v rozhovore pre TASR zdôraznil, že EÚ sa momentálne snaží o reformné kroky, ktoré majú utlmiť migračnú krízu. Ide o rôzne procedúry na udeľovanie azylu perspektívnym azylantom, reformuje sa spôsob ohľadom legálnej migrácie a prijímajú sa opatrenia proti nelegálnej migrácii.
"Je to obrovská výzva pre celú EÚ, ale myslím si, že každý v Európe si uvedomuje, akým výdobytkom je Schengen," uviedol Šefčovič.
Slovenský eurokomisár pripomenul, že si dobre pamätá na časy, keď musel žiadať o schengenské víza a dlho čakať na každej hranici na pasovú a colnú kontrolu. Aj preto by bol podľa neho návrat k tomuto systému "katastrofou", a to nielen z hľadiska občianskeho komfortu, ale aj z hľadiska negatívnych ekonomických následkov pre Európanov - i občanov Slovenska.
Šefčovič pripomenul, že dnes všetky väčšie európske firmy fungujú "reťazovým spôsobom" zásluhou cezhraničných dodávok tovarov a súčiastok.
Dodal, že aj Slovensko je toho dobrým príkladom, lebo sa u nás ročne vyrobí milión áut, pričom súčiastky do fabrík sú dodávané takmer v minútových intervaloch alebo odchádzajú od nás do iných členských krajín EÚ.
"Akékoľvek obmedzenie slobody pohybu - pre voľný pohyb tovarov, osôb a kapitálu - by malo neblahé výsledky na výkonnosť európskej ekonomiky. Prvé odhady tvrdia, že by to mohlo viesť až k strate 100 miliárd eur ročne, čo si myslím, že v dnešnej dobe si nemôžeme dovoliť," upozornil Šefčovič.
Podľa jeho slov len v oblasti nákladnej dopravy by zánik Schengenu znamenal ročné straty 1,7-7,5 mld. eur. Postihlo by to aj cezhraničných zamestnancov, kde exekutíva EÚ odhaduje ročné straty vo výške 1,3-5,2 mld. eur v prepočte na stratený čas strávený čakaním na hraniciach.
"Nehovoriac o turizme, kde by s najväčšou pravdepodobnosťou zanikla taká tá denná turistika, kde si odskočíme na deň či na poldňa do susednej krajiny. Je to niečo, čo si v Európe nemôžeme dovoliť a pevne verím, že tomu zabránime," odkázal v závere Šefčovič na dôležitosť zachovania schengenského priestoru.
Šefčovič v rozhovore pre TASR zdôraznil, že EÚ sa momentálne snaží o reformné kroky, ktoré majú utlmiť migračnú krízu. Ide o rôzne procedúry na udeľovanie azylu perspektívnym azylantom, reformuje sa spôsob ohľadom legálnej migrácie a prijímajú sa opatrenia proti nelegálnej migrácii.
"Je to obrovská výzva pre celú EÚ, ale myslím si, že každý v Európe si uvedomuje, akým výdobytkom je Schengen," uviedol Šefčovič.
Slovenský eurokomisár pripomenul, že si dobre pamätá na časy, keď musel žiadať o schengenské víza a dlho čakať na každej hranici na pasovú a colnú kontrolu. Aj preto by bol podľa neho návrat k tomuto systému "katastrofou", a to nielen z hľadiska občianskeho komfortu, ale aj z hľadiska negatívnych ekonomických následkov pre Európanov - i občanov Slovenska.
Šefčovič pripomenul, že dnes všetky väčšie európske firmy fungujú "reťazovým spôsobom" zásluhou cezhraničných dodávok tovarov a súčiastok.
Dodal, že aj Slovensko je toho dobrým príkladom, lebo sa u nás ročne vyrobí milión áut, pričom súčiastky do fabrík sú dodávané takmer v minútových intervaloch alebo odchádzajú od nás do iných členských krajín EÚ.
"Akékoľvek obmedzenie slobody pohybu - pre voľný pohyb tovarov, osôb a kapitálu - by malo neblahé výsledky na výkonnosť európskej ekonomiky. Prvé odhady tvrdia, že by to mohlo viesť až k strate 100 miliárd eur ročne, čo si myslím, že v dnešnej dobe si nemôžeme dovoliť," upozornil Šefčovič.
Podľa jeho slov len v oblasti nákladnej dopravy by zánik Schengenu znamenal ročné straty 1,7-7,5 mld. eur. Postihlo by to aj cezhraničných zamestnancov, kde exekutíva EÚ odhaduje ročné straty vo výške 1,3-5,2 mld. eur v prepočte na stratený čas strávený čakaním na hraniciach.
"Nehovoriac o turizme, kde by s najväčšou pravdepodobnosťou zanikla taká tá denná turistika, kde si odskočíme na deň či na poldňa do susednej krajiny. Je to niečo, čo si v Európe nemôžeme dovoliť a pevne verím, že tomu zabránime," odkázal v závere Šefčovič na dôležitosť zachovania schengenského priestoru.
