Attack on Prime Minister
News in English
Táto reakcia z Belehradu prišla deň po tom, čo Izrael a Kosovo nadviazali diplomatické styky.
Autor TASR
Belehrad 2. februára (TASR) - Srbský minister zahraničných vecí Nikola Selakovič v utorok vyhlásil, že srbskú vládu neteší rozhodnutie Izraela uznať Kosovo - bývalú srbskú provinciu, ktorej nezávislosť Belehrad odmieta uznať a vedie diplomatický boj o zvrátenie tohto stavu. Informovala o tom agentúra AFP.
Táto reakcia z Belehradu prišla deň po tom, čo Izrael a Kosovo nadviazali diplomatické styky.
Selakovič v utorok v rozhovore v televízii RTS uviedol, že "v posledných rokoch sme investovali značné úsilie do našich vzťahov s Izraelom a nie sme spokojní s týmto rozhodnutím".
Dodal, že tento krok Izraela voči Kosovu "nepochybne ovplyvní vzťahy medzi Srbskom a Izraelom".
Kosovo vyhlásilo nezávislosť v roku 2008 - deväť rokov po tom, ako NATO uskutočnilo 78 dní trvajúcu operáciu spočívajúcu v náletoch na ciele v Srbsku, čím chceli spojenci zastaviť perzekúcie etnických Albáncov v Kosove.
Veľká časť západných krajín uznala nezávislosť Kosova, ale Srbsko a jeho spojenci - Rusko a Čína - tak odmietajú urobiť. Uznať Kosovo odmietal aj Izrael, ktorého Srbsko do pondelka považovalo za svojho kľúčového spojenca v tejto záležitosti.
Agentúra AFP dodala, že výmenou za uznanie Izraelom sa Kosovo stalo prvým územím s moslimskou väčšinou, ktoré uznalo Jeruzalem za hlavné mesto židovského štátu.
Rozhodnutie o vzájomnom uznaní medzi Kosovom, kde väčšinu obyvateľstva tvoria moslimovia, a Izraelom sa zrodilo vlani v septembri na summite srbských a kosovských lídrov, ktorý sa konal v Bielom dome vo Washingtone za prítomnosti vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa.
Od augusta 2020 Izrael normalizoval vzťahy so štyrmi arabskými štátmi, a to na základe série dohôd sprostredkovaných bývalým americkým prezidentom, ktoré sa súhrnne nazývajú Abrahámove dohody.
Avšak väčšinovo moslimskí signatári týchto dohôd - Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Maroko a Sudán - deklarovali, že ich diplomatické misie budú sídliť v Tel Avive, čo je v súlade s globálnym konsenzom proti uznaniu Jeruzalema za hlavné mesto Izraela, kým sa nevyrieši problém palestínskej štátnosti.
Táto reakcia z Belehradu prišla deň po tom, čo Izrael a Kosovo nadviazali diplomatické styky.
Selakovič v utorok v rozhovore v televízii RTS uviedol, že "v posledných rokoch sme investovali značné úsilie do našich vzťahov s Izraelom a nie sme spokojní s týmto rozhodnutím".
Dodal, že tento krok Izraela voči Kosovu "nepochybne ovplyvní vzťahy medzi Srbskom a Izraelom".
Kosovo vyhlásilo nezávislosť v roku 2008 - deväť rokov po tom, ako NATO uskutočnilo 78 dní trvajúcu operáciu spočívajúcu v náletoch na ciele v Srbsku, čím chceli spojenci zastaviť perzekúcie etnických Albáncov v Kosove.
Veľká časť západných krajín uznala nezávislosť Kosova, ale Srbsko a jeho spojenci - Rusko a Čína - tak odmietajú urobiť. Uznať Kosovo odmietal aj Izrael, ktorého Srbsko do pondelka považovalo za svojho kľúčového spojenca v tejto záležitosti.
Agentúra AFP dodala, že výmenou za uznanie Izraelom sa Kosovo stalo prvým územím s moslimskou väčšinou, ktoré uznalo Jeruzalem za hlavné mesto židovského štátu.
Rozhodnutie o vzájomnom uznaní medzi Kosovom, kde väčšinu obyvateľstva tvoria moslimovia, a Izraelom sa zrodilo vlani v septembri na summite srbských a kosovských lídrov, ktorý sa konal v Bielom dome vo Washingtone za prítomnosti vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa.
Od augusta 2020 Izrael normalizoval vzťahy so štyrmi arabskými štátmi, a to na základe série dohôd sprostredkovaných bývalým americkým prezidentom, ktoré sa súhrnne nazývajú Abrahámove dohody.
Avšak väčšinovo moslimskí signatári týchto dohôd - Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Maroko a Sudán - deklarovali, že ich diplomatické misie budú sídliť v Tel Avive, čo je v súlade s globálnym konsenzom proti uznaniu Jeruzalema za hlavné mesto Izraela, kým sa nevyrieši problém palestínskej štátnosti.
