< sekcia Zahraničie

Šiitský duchovný vydal zákaz prítomnosť amerických vojakov v Iraku

Ilustračná snímka. Foto: TASR / AP

Dvaja americkí predstavitelia medzitým potvrdili, že za bombardovanie základne spomínaných milícií v Iraku, ku ktorému došlo 19. júla, bol zodpovedný Izrael.

Bagdad 23. augusta (TASR) - Popredný duchovný predstaviteľ šiitských moslimov, ktorého nasledujú niektoré milície v Iraku, vydal v piatok náboženský výnos zakazujúci prítomnosť amerických síl v tejto krajine.

Veľký ajatolláh Kázim Háirí, ktorý pôsobí v Iráne, pristúpil k tomuto kroku po tom, ako iracké šiitské milície podporované Iránom obvinili Spojené štáty, že stoja za nedávnymi útokmi na ich základňu a zbrojný sklad, informovala tlačová agentúra AP. V tzv. fatwe vyzýva iracké ozbrojené sily, aby "vzdorovali a čelili nepriateľovi".

Dvaja americkí predstavitelia medzitým potvrdili, že za bombardovanie základne spomínaných milícií v Iraku, ku ktorému došlo 19. júla, bol zodpovedný Izrael. Takýto vývoj môže podľa AP destabilizovať bezpečnostnú situáciu v Iraku, ktorý sa snaží zostať neutrálny v konfrontácii medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Terčom útoku z 19. júla bola základňa Iránom podporovaných polovojenských síl v meste Amirlí v irackej provincii Saláhaddín. Zahynuli pri ňom dvaja Iránci. Po tomto bombardovaní nasledovali najmenej dva záhadné výbuchy v zbrojnom sklade týchto milícií blízko Bagdadu.

K žiadnemu z týchto útokov sa dosiaľ nikto neprihlásil. Zástupca veliteľa šiitských milícií známych ako Ľudové mobilizačné sily však tento týždeň otvorene povedal, že útočili izraelské drony. Zároveň obvinil Washington, že takéto útoky umožnil, a pohrozil dôraznou odozvou v prípade, že by sa opakovali.

Iracká vláda sa obmedzila na vyhlásenie, že tieto incidenty vyšetruje, a varovala pred pokusmi zatiahnuť Irak do akejkoľvek konfrontácie.

V prípade pravdivosti zverejnených tvrdení by išlo o prvý známy izraelský nálet v Iraku od roku 1981, keď izraelské vzdušné sily zničili jadrový reaktor budovaný vtedajším irackým prezidentom Saddámom Husajnom. Znamenalo by to aj výrazné rozšírenie izraelskej kampane proti vojenskému vplyvu Iránu v danom regióne.

Americké sily sa v roku 2011 stiahli z Iraku, v roku 2014 sa však vrátili na žiadosť irackej vlády, aby pomáhali bojovať proti teroristickej organizácii Islamský štát (IS), ktorá vtedy obsadila rozsiahle územia na severe a západe Iraku. V krajine zostáva približne 5000 amerických vojakov, od porážky IS v roku 2017 sa však stupňujú výzvy na ich odchod.