Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Zahraničie

Slovák v Bundestagu: Poslanci zistili, že AfD nie sú žiadni extrémisti

Nemecký Bundestag. Foto: TASR/AP

Poslanec AfD a rodák zo Slovenska Paul Viktor Podolay hovorí o politike v Nemecku.

Berlín 19. apríla (TASR) – Strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), vystupujúca predovšetkým proti migrácii, bola v kampani pred voľbami do Spolkového snemu vlani na jeseň ostatnými stranami ostrakizovaná, avšak po voľbách sa tieto postoje zmenili. Uviedol to vo štvrtok v Berlíne poslanec tejto strany a rodák zo Slovenska Paul Viktor Podolay.

"Aj ostatní poslanci uvideli, že nie sme žiadni extrémisti, my sme ľudia zo stredu spoločnosti. My sme prišli zo zamestnaní, my nie sme profesionálni politici ako mnohí poslanci Bundestagu, ktorí robia politiku 30-40 rokov a v živote nič iné nerobili. Je to určite prínos pre Bundestag ako parlament, že tam prišli aj ľudia, ktorí poznajú aj život z praxe a nielen politiku, parlament a vládu," povedal Podolay na brífingu pre TASR. AfD je s 92 mandátmi najsilnejšou opozičnou stranou v Bundestagu.

Podolay bol v skupine poslancov z viacerých strán, ktorí sa vo štvrtok v Berlíne stretli s predsedom Národnej rady SR Andrejom Dankom (SNS). Bola medzi nimi aj ďalšia členka Bundestagu slovenského pôvodu Renata Altová z liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP).

Paul Viktor Podolay má 71 rokov a pochádza z Bratislavy. Je podnikateľom a tiež bývalým automobilovým pretekárom - v rokoch 1978 a 1980 sa zúčastnil na pretekoch do vrchu na Pezinskej Babe. Keďže jeho matka bola Nemka, do Nemecka mu komunistický režim umožnil odísť ešte v roku 1982. Jeho rodina sa presťahovala do Mníchova, vlani bol zvolený do Bundestagu za AfD vo volebnom obvode Erlangen neďaleko Norimbergu. Okrem iného je prezidentom Nemecko-slovenskej hospodárskej únie.

"Na to, že strana existuje päť rokov, je v parlamentoch v 14 spolkových krajinách a teraz ešte aj v Bundestagu – taký vývoj ešte žiadna strana v histórii v Nemecku nemala," podčiarkol Podolay úspech AfD. Zároveň vyjadril očakávanie, že po jesenných krajinských voľbách bude AfD prítomná v parlamentoch všetkých 16 spolkových krajín.

AfD podľa Podolaya zatiaľ nerozvíja spoluprácu so žiadnou politickou stranou na Slovensku. "Nám je najbližšia strana Sloboda a solidarita (SaS), čo sa týka jej postoja k euru, reforme EÚ a samozrejme aj utečeneckej kríze," povedal Podolay.

Zároveň sa posťažoval na pretrvávajúce problémy s migráciou do Nemecka a nerešpektovanie Dublinskej dohody, podľa ktorej migranti nemajú právo požiadať o azyl, ak prichádzajú z bezpečnej krajiny. "Z Rakúska prídete bez dokladov, vymyslíte si meno a ste v Nemecku, kde požiadate o azyl," upozornil.

AfD je podľa Podolaya proti systému prerozdeľovania migrantov v EÚ na základe kvót. "Kancelárka (Angela Merkelová) to nekonzultovala s ostatnými krajinami, keď otvorila hranice pre utečencov, ktorí prišli z maďarských staníc. Do Nemecka došlo 1,3-1,4 milióna ľudí – nevie sa presne," poznamenal.

Ako podľa neho priznáva ministerstvo vnútra, v Nemecku je 300.000 ľudí, ktorých úrady nemajú vôbec zaregistrovaných. "Čiže neviete, kde sú, čo chcú a čo majú za lubom. Tým pádom sa strašne zvýšila aj kriminalita v Nemecku. Každý deň máte nejaký útok nožom, znásilnenie... Toto voľakedy nebolo a ľudia nie sú spokojní s takou politikou. Hranice sú stále otvorené, aj keď sa naoko kontrolujú tri diaľničné prechody do Rakúska," pokračoval Podolay. Zvyšok rakúsko-nemeckej hranice je podľa neho bez dozoru. "Tam prejdete s nákladiakom plným kalašnikovov a nikto vás nezastaví," dodal nemecký poslanec slovenského pôvodu.

Osobitný spravodajca TASR Jaroslav Bublinec