Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Merkelová a Hollande zopakovali spoločné vystúpenie nemeckého kancelára Helmuta Kohla a francúzskeho prezidenta Francoisa Mitteranda z roku 1989.
Autor TASR
Štrasburg 7. októbra (TASR) - Reakcie slovenských europoslancov na dnešné "historické" vystúpenie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda na pôde Európskeho parlamentu (EP) boli rôzne, podobne ako aj názory vedúcich predstaviteľov hlavných politických skupín v EP.
Merkelová a Hollande zopakovali spoločné vystúpenie nemeckého kancelára Helmuta Kohla a francúzskeho prezidenta Francoisa Mitteranda z roku 1989.
Túto skutočnosť zdôraznila aj slovenská europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD), ktorá upozornila na symbolickosť prejavov Merkelovej a Hollanda podľa vzoru ich predchodcov spred štvrťstoročia.
"Zopakovali to aj z dôvodu, že Merkelová aj Hollande majú pocit, že EÚ sa nachádza vo veľmi podobnej situácii ako v čase, keď padla železná opona, keď sa začal kreovať projekt rozšírenia EÚ," uviedla poslankyňa. Pripomenula, že Európa dnes stojí pred podobnou krízou, pretože 60 miliónov ľudí chce utiecť z krajín, kde sú ohrození na živote, a cieľom časti z nich je EÚ.
Flašíková Beňová ocenila, že obaja lídri vyjadrili ochotu riešiť situáciu v krajinách, ktoré "vytvárajú" utečencov, a že sa zamerali aj na iné oblasti života v EÚ. Obaja zahrnuli do prejavu aj oblasť ekonomického a finančného života a tiež oblasť sociálnej politiky, kde podľa poslankyne musí dôjsť k ešte väčšiemu prehĺbeniu spolupráce medzi členskými štátmi EÚ.
Poslanec Richard Sulík (SaS) zdôraznil, že Merkelovej konanie je v tejto otázke "nezodpovedné a zničujúce".
"Ostáva len dúfať, že čoskoro jej to dôjde. Má tam našťastie koaličných partnerov, napríklad bavorského premiéra, ktorí jasne hovoria, že toto je nad možnosti Nemecka, že si to nemôžu dovoliť. Merkelová začína byť s týmto názorom v menšine," konštatoval Sulík.
Poslanec Branislav Škripek (OĽaNO) priznal, že bolo zaujímavé vypočuť si v pléne EP obe veľké postavy európskej politiky. Podľa jeho názoru sa z ich prejavu dá pochopiť aj to, že na riešenie utečeneckej krízy potrebujú oveľa centralizovanejšiu Európu a rozhodovanie "v jednom duchu".
"Mne sa zdá, ako keby obaja používali tú humanitárnu utečeneckú krízu na to, že naozaj potrebujeme spoločnú menovú, hospodársku a daňovú politiku. Ako keby si obaja lídri Európy mysleli, že by sa malo rozhodovať od vrchu stola a nie za okrúhlym stolom," vyjadril svoj názor Škripek.
Poslanec dodal, že neprijíma názory niektorých lídrov politických skupín v EÚ (napríklad Nigela Faragea či Marine Le Penovej), ktorí hovoria o možnosti vystúpenia z EÚ, ale podľa neho by únia mala byť európskym spoločenstvom a nie "unifikovaným" spoločenstvom 508 miliónov Európanov.
"Zdá sa mi, že ak oni vedú veľké krajiny, tak si myslia, že všetci tak chcú. Nechcem ich centralizované predstavy o jednej vláde pre EÚ," povedal v závere Škripek.
Merkelová a Hollande zopakovali spoločné vystúpenie nemeckého kancelára Helmuta Kohla a francúzskeho prezidenta Francoisa Mitteranda z roku 1989.
Túto skutočnosť zdôraznila aj slovenská europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD), ktorá upozornila na symbolickosť prejavov Merkelovej a Hollanda podľa vzoru ich predchodcov spred štvrťstoročia.
"Zopakovali to aj z dôvodu, že Merkelová aj Hollande majú pocit, že EÚ sa nachádza vo veľmi podobnej situácii ako v čase, keď padla železná opona, keď sa začal kreovať projekt rozšírenia EÚ," uviedla poslankyňa. Pripomenula, že Európa dnes stojí pred podobnou krízou, pretože 60 miliónov ľudí chce utiecť z krajín, kde sú ohrození na živote, a cieľom časti z nich je EÚ.
Flašíková Beňová ocenila, že obaja lídri vyjadrili ochotu riešiť situáciu v krajinách, ktoré "vytvárajú" utečencov, a že sa zamerali aj na iné oblasti života v EÚ. Obaja zahrnuli do prejavu aj oblasť ekonomického a finančného života a tiež oblasť sociálnej politiky, kde podľa poslankyne musí dôjsť k ešte väčšiemu prehĺbeniu spolupráce medzi členskými štátmi EÚ.
Poslanec Richard Sulík (SaS) zdôraznil, že Merkelovej konanie je v tejto otázke "nezodpovedné a zničujúce".
"Ostáva len dúfať, že čoskoro jej to dôjde. Má tam našťastie koaličných partnerov, napríklad bavorského premiéra, ktorí jasne hovoria, že toto je nad možnosti Nemecka, že si to nemôžu dovoliť. Merkelová začína byť s týmto názorom v menšine," konštatoval Sulík.
Poslanec Branislav Škripek (OĽaNO) priznal, že bolo zaujímavé vypočuť si v pléne EP obe veľké postavy európskej politiky. Podľa jeho názoru sa z ich prejavu dá pochopiť aj to, že na riešenie utečeneckej krízy potrebujú oveľa centralizovanejšiu Európu a rozhodovanie "v jednom duchu".
"Mne sa zdá, ako keby obaja používali tú humanitárnu utečeneckú krízu na to, že naozaj potrebujeme spoločnú menovú, hospodársku a daňovú politiku. Ako keby si obaja lídri Európy mysleli, že by sa malo rozhodovať od vrchu stola a nie za okrúhlym stolom," vyjadril svoj názor Škripek.
Poslanec dodal, že neprijíma názory niektorých lídrov politických skupín v EÚ (napríklad Nigela Faragea či Marine Le Penovej), ktorí hovoria o možnosti vystúpenia z EÚ, ale podľa neho by únia mala byť európskym spoločenstvom a nie "unifikovaným" spoločenstvom 508 miliónov Európanov.
"Zdá sa mi, že ak oni vedú veľké krajiny, tak si myslia, že všetci tak chcú. Nechcem ich centralizované predstavy o jednej vláde pre EÚ," povedal v závere Škripek.
