Berlín 7. decembra (TASR) - Delegáti zjazdu Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) v Berlíne rozhodli vo štvrtok večer veľkou väčšinou hlasov, že sociálni demokrati môžu začať rokovania so stranami únie CDU/CSU o prípadnom pokračovaní tzv. veľkej koalície na spolkovej úrovni, ktorých závery však zostanú otvorené. Znamená to, že rozhovory môžu napokon viesť aj k tolerovaniu menšinovej vlády kancelárky Angely Merkelovej zo strany SPD alebo nechcenému vypísaniu predčasných volieb, uviedla agentúra DPA.

Okolo 600 delegátov predtým neschválilo návrh mládežníckej organizácie SPD, aby sa podobné rokovania kategoricky vylúčili.

Hlasovaniu predchádzala niekoľko hodín trvajúca vášnivá diskusia, v ktorej opakovane vystupovali aj odporcovia napokon schváleného postupu.

Samotné rokovania by mali, ako predtým dalo najavo vedenie strany, podliehať ešte schváleniu delegátov mimoriadneho zjazdu SPD, ktorý by sa uskutočnil v januári 2018.

Prípadnú koaličnú zmluvu by mala schváliť celá členská základňa strany - okolo 440.000 ľudí, a to písomnou formou.

Zdroje SPD nepredpokladajú, že by rozhodnutie o otvorení koaličných rokovaní padlo skôr ako v polovici januára.

Ešte predtým by sa podľa predstáv špičiek všetkých troch zainteresovaných politických strán mali preskúmať už od budúceho týždňa možnosti takejto spolupráce.

CDU a CSU privítali rozhodnutie delegátov zjazdu SPD

Nemecké konzervatívne strany - Kresťanskodemokratická únia (CDU) spolkovej kancelárky Angely Merkelovej i Kresťanskosociálna únia (CSU) - privítali vo štvrtok večer rozhodnutie delegátov zjazdu Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), ktorí dali zelenú rokovaniam o prípadnom pokračovaní tzv. veľkej koalície.

Kresťanskí demokrati potvrdili prostredníctvom svojho výkonného šéfa na spolkovej úrovni Klausa Schülera, že ich cieľom je vytvorenie "spoľahlivej a stabilnej vlády".

O ďalšom postupe bude vedenie CDU podľa Schülera diskutovať v nedeľu a v pondelok.

"Budú to tvrdé rokovania, ale je jasné: Nemecko potrebuje stabilnú vládu," citovala agentúra DPA generálneho tajomníka CSU Andreasa Scheuera.

Ďalší vysoko postavený predstaviteľ CSU Alexander Dobrindt vyhlásil, že štvrtkovým rozhodnutím urobila SPD dôležitý krok.

Lídri CDU, SPD, ako aj Kresťanskosociálnej únie (CSU), teda Angela Merkelová, Martin Schulz, ako aj Horst Seehofer by už na budúci týždeň mali spoločne posúdiť možnosti koaličnej spolupráce.

Predsedníctvo SPD by 15. decembra malo rozhodnúť o prípadnom vstupe do sondážnych rokovaní s CDU/CSU, ktoré by sa začali v úvode budúceho roka. O formálnom vstupe do koaličných rokovaní so stranami únie by potom rozhodovali delegáti mimoriadneho zjazdu SPD.

V prípade zrodu koaličnej dohody by potom túto schvaľovala celá členská základňa SPD - 440.000 ľudí písomnou formou. Odhady popredných činiteľov strany pri tom hovoria, že najmenej 30 percent z nich je proti pokračovaniu tzv. veľkej koalície na spolkovej úrovni.

Výsledky najnovšieho prieskumu verejnej mienky inštitútu Infratest Dimap pre prvý program verejnoprávnej nemeckej televízie ARD naznačujú, že väčšina Nemcov pokračovanie veľkej koalície odmieta (52 percent). Na 45 percent sa však zvýšil podiel tých respondentov, ktorí by ju privítali.

Pokračovanie koalície CDU/CSU a SPD je po neúspechu sondážnych rokovaní, ktoré mali vyústiť do vzniku tzv. jamajskej koalície CDU/CSU, liberálov z FDP a zelených, jedinou možnosťou, ako sa popri kancelárkou nepreferovanom variante menšinovej vlády vyhnúť predčasným parlamentným voľbám v Nemecku.

Predsedom SPD zostáva Schutz

Predsedom Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) zostáva Martin Schulz, ktorého vo štvrtok večer podporilo na jej zjazde v Berlíne 81,9 percenta prítomných delegátov. Informovala o tom agentúra DPA.

Stalo sa tak iba krátko po tom, čo delegáti veľkou väčšinou hlasov rozhodli, že sociálni demokrati môžu začať rokovania so stranami únie CDU/CSU o prípadnom pokračovaní tzv. veľkej koalície na spolkovej úrovni, ktorých závery však zostanú otvorené. V praxi to znamená, že rozhovory môžu napokon viesť aj k tolerovaniu menšinovej vlády kancelárky Angely Merkelovej zo strany SPD alebo nechcenému vypísaniu predčasných volieb.

Martina Schulza zvolili v marci do čela SPD, vtedy sa mu dostalo až 100-percentnej podpory.

Štvrtkový výsledok voľby predsedu je síce šiesty najhorší spomedzi doterajších 43 volieb lídra SPD od roku 1946, predsa však dáva istú podporu jej predsedovi.

Martin Schulz (61) v prvej reakcii na znovuzvolenie vyjadril prianie, aby "na základe tohto výsledku prišli lepšie časy".

Schulz, niekdajší predseda Európskeho parlamentu, od návratu ktorého do Nemecka si SPD sľubovala aj víťazstvo v septembrových parlamentných voľbách, prešiel v ostatných mesiacoch extrémnymi zmenami preferencií - od vysokých, respektíve nádejných k nízkym, ktoré vyvrcholili volebným fiaskom. Vedenie SPD preto ešte v priebehu volebného dňa 24. septembra oznámilo rozhodnutie odísť do opozície a až donedávna trvalo na tomto postoji.

Schulz až pod tlakom udalostí, predovšetkým krachu sondážnych rokovaní o vzniku tzv. jamajskej koalície a snahe spolkového prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera i kancelárky Angely Merkelovej vyhnúť sa predčasným voľbám, zmenil stanovisko. Vo štvrtok tak už opakovane vystúpil pred delegátmi zjazdu, pričom navrhol rokovania so stranami únie CDU/CSU a požiadal delegátov o dôveru. Medzičasom znovuzvolený predseda SPD sa predtým prihlásil k politickej zodpovednosti za volebný neúspech a deklaroval, že by sa rád osobne pričinil o obnovu strany.

Jeho tézu, že Európska únia by sa mala do roku 2025 transformovať na Spojené štáty európske so spoločnou ústavou, prijali v Kresťanskosociálnej únii (CSU) veľmi kriticky, kým kancelárka a predsedníčka Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Angela Merkelová na ňu reagovala zdržanlivo.

Martin Schulz na zjazde v Berlíne vo štvrtok vyhlásil, že "Európa je našou životnou poistkou," pričom kládol osobitný dôraz na potrebu posilňovania EÚ. "Je to jediná šanca ako môžeme udržať krok v súťaži s inými veľkými regiónmi tohto sveta." dodal. Členské štáty, ktoré by navrhovanú federálnu ústavu nepodporili, by podľa Schulzových slov museli Úniu automaticky opustiť. Federálna Európa by pritom nemala byť pre jednotlivé štáty hrozbou, ale zmysluplným doplnkom.