Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 1. máj 2024
< sekcia Zahraničie

Spomienku na výročie Pinochetovho prevratu v Čile sprevádzali potýčky

Na snímke muž nesie fotografiu zosnulého čílskeho prezidenta Salvadora Allendeho počas demonštrácie pri príležitosti 50. výročia vojenského prevratu generála Augusta Pinocheta v Santiagu v Čile 10. septembra 2023. Foto: TASR/AP

K potýčkam došlo pred prezidentským palácom La Moneda, kde bol 11. septembra 1973 zvrhnutý vtedajší prezident Salvador Allende, a na cintoríne, na ktorom je pamätník obetiam Pinochetovho režimu.

Santiago 11. septembra (TASR) - Počas pochodu na pamiatku obetí vojenskej diktatúry Augusta Pinocheta došlo v nedeľu v čilskej metropole Santiago k potýčkam medzi demonštrantmi a políciou.

Ako podotkla agentúra AFP, Čile si pripomína 50. výročie prevratu, ktorý generála Pinocheta vyniesol k moci.

K potýčkam došlo pred prezidentským palácom La Moneda, kde bol 11. septembra 1973 zvrhnutý vtedajší prezident Salvador Allende, a na cintoríne, na ktorom je pamätník obetiam Pinochetovho režimu.

Exteriér paláca bol poškodený a rozbité boli niektoré z jeho okien. Polícia na rozohnanie davu zhromaždeného pred palácom použila slzotvorný plyn a vodné delá. Konfrontácie si vyžiadali zranenia najmenej šiestich policajtov. Zadržaných bolo 11 ľudí.

Čilský prezident Gabriel Boric, ktorý sa podľa oficiálnych odhadov nakrátko pripojil k sprievodu približne 5000 ľudí, odsúdil nezákonné konanie časti účastníkov. Ich konanie označil za iracionálne a v rozpore s tým, za čo Allende a mnohí ďalší demokrati bojovali.

AFP dodala, že polstoročie po prevrate zostáva Čile rozdelené na tých, ktorí diktatúru bránia, a na tých, ktorí ju zavrhujú. Boric sa v nedeľu stal vôbec prvým prezidentom od konca diktatúry v roku 1990, ktorý sa zúčastnil na každoročnej spomienke.

V predvečer spomienkových podujatí pri príležitosti výročia prevratu odpísal Boric so svojimi predchodcami na prezidentskom poste dokument, v ktorom potvrdili záväzok Čile dodržiavať ústavný poriadok. Okrem Borica sa signatármi memoranda stali Eduardo Frei Ruiz-Tagle, Ricardo Lagos, Michelle Bacheletová a Sebastián Piňera.

AFP konštatuje, že v čase, keď krajná pravica v Čile naberá na sile, pričom rozklad demokracie označuje ako nástroj riešenia politických konfliktov, má toto memorandum hodnotu záväzku.

Na ohrozenie demokracie upozorňovali aj účastníci pochodu na pamiatku obetí Pinochetovho režimu, ktorí v rozhovoroch s novinármi zhodne uvádzali, že v Čile v roku 1973 bola demokracia "zlomená" a teraz sa pokračuje "v boji za jej zachovanie a posilnenie".

Tento zápas sa odohráva krátko po tom, ako krajne pravicová Republikánska strana vedená konzervatívnym právnikom Josém Antoniom Kastom – Pinochetovým obdivovateľom – v máji získala 23 z 51 kresiel v ústavodarnej rade. Tento orgán má vypracovať novú ústavu - náhradu tej z obdobia Pinochetovej diktatúry.

Pinochetove bezpečnostné sily po prevrate v roku 1973 zabili alebo zariadili "zmiznutie" - zrejme uniesli a pravdepodobne zabili - viac ako 3200 ľudí a ďalších asi 38.000 ich bolo mučených.

Generál Pinochet zomrel na infarkt 10. decembra 2006 vo veku 91 rokov. Za svoje činy a rozhodnutia nebol súdený.