Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ak sa nič neurobí na obmedzenie účinkov klimatickej zmeny, do roku 2100 by mohlo na následky horúčav, povodní či búrok zomierať až 152. 000 ľudí ročne.
Autor TASR
Londýn 5. augusta (TASR) - Extrémne počasie v Európe by mohlo do konca tohto storočia zapríčiniť päťdesiatkrát viac úmrtí ako v súčasnosti. Ak sa nič neurobí na obmedzenie účinkov klimatickej zmeny, do roku 2100 by mohlo na následky horúčav, povodní či búrok zomierať až 152.000 ľudí ročne, vyplýva podľa agentúry Reuters zo štúdie zverejnenej v časopise The Lancet Planetary Health, na ktorej sa podieľalo aj Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC).
Prognózy založené na predpoklade, že nedôjde k zníženiu emisií skleníkových plynov a neurobia sa opatrenia na zníženie vplyvu extrémnych klimatických javov, predpokladajú, počet úmrtí súvisiacich s počasím sa zvýši z 3000 ročne v období rokov 1981-2010 na 152.000 ročne medzi rokmi 2071-2100.
Štúdia analyzuje účinky siedmich najnebezpečnejších druhov katastrof súvisiacich s počasím - vĺn horúčav, vĺn chladu, požiarov, sucha, vybreženia riek a záplavy pobrežia a víchric - v 28 krajinách Európskej únie, ako aj vo Švajčiarsku, Nórsku a na Islande.
V roku 2100 budú Európanov trápiť najmä vysoké teploty - až 99 percent úmrtí by mohlo súvisieť s horúčavami. Z 90 percent bude za masívny nárast počtu úmrtí zodpovedná podľa vedcov zmena klímy, ďalšími faktormi budú rast populácie a presun ľudí do pobrežných a teda vysoko rizikových oblastí.
Do konca storočia by mohlo byť škodlivým klimatickým extrémom vystavených každý rok asi 350 miliónov Európanov. To sú dve tretiny predpokladaného počtu obyvateľov starého kontinentu v roku 2100. V referenčnom období rokov 1981-2010 bolo takto ohrozených zhruba 25 miliónov Európanov, teda asi päť percent populácie.
Pre svoju prognózu si vedci vybrali pesimistický predpoklad zvýšenia globálnej teploty o tri stupne Celzia do roku 2100. Podľa parížskej klimatickej dohody z roku 2015 sa majú prijať opatrenia, aby priemerná globálna teplota stúpla o 1,5 stupňa oproti predindustriálnej ére.
Vedci z univerzity v juhokórejskom Soule však v komentári k štúdii varovali, že jej výsledky by mohli byť "nadhodnotené". Prognóza totiž podľa nich neberie do úvahy prispôsobivosť ľudí na extrémne klimatické podmienky. Dovtedy môže navyše nastať pokrok v lekárskej a klimatizačnej technike či tepelnom izolovaní domov.
Prognózy založené na predpoklade, že nedôjde k zníženiu emisií skleníkových plynov a neurobia sa opatrenia na zníženie vplyvu extrémnych klimatických javov, predpokladajú, počet úmrtí súvisiacich s počasím sa zvýši z 3000 ročne v období rokov 1981-2010 na 152.000 ročne medzi rokmi 2071-2100.
Štúdia analyzuje účinky siedmich najnebezpečnejších druhov katastrof súvisiacich s počasím - vĺn horúčav, vĺn chladu, požiarov, sucha, vybreženia riek a záplavy pobrežia a víchric - v 28 krajinách Európskej únie, ako aj vo Švajčiarsku, Nórsku a na Islande.
V roku 2100 budú Európanov trápiť najmä vysoké teploty - až 99 percent úmrtí by mohlo súvisieť s horúčavami. Z 90 percent bude za masívny nárast počtu úmrtí zodpovedná podľa vedcov zmena klímy, ďalšími faktormi budú rast populácie a presun ľudí do pobrežných a teda vysoko rizikových oblastí.
Do konca storočia by mohlo byť škodlivým klimatickým extrémom vystavených každý rok asi 350 miliónov Európanov. To sú dve tretiny predpokladaného počtu obyvateľov starého kontinentu v roku 2100. V referenčnom období rokov 1981-2010 bolo takto ohrozených zhruba 25 miliónov Európanov, teda asi päť percent populácie.
Pre svoju prognózu si vedci vybrali pesimistický predpoklad zvýšenia globálnej teploty o tri stupne Celzia do roku 2100. Podľa parížskej klimatickej dohody z roku 2015 sa majú prijať opatrenia, aby priemerná globálna teplota stúpla o 1,5 stupňa oproti predindustriálnej ére.
Vedci z univerzity v juhokórejskom Soule však v komentári k štúdii varovali, že jej výsledky by mohli byť "nadhodnotené". Prognóza totiž podľa nich neberie do úvahy prispôsobivosť ľudí na extrémne klimatické podmienky. Dovtedy môže navyše nastať pokrok v lekárskej a klimatizačnej technike či tepelnom izolovaní domov.
