Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komisia investičnú pomoc, spornú z pohľadu Rakúska, vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom EÚ za určitých podmienok.
Autor TASR
Brusel/Luxemburg 30. novembra (TASR) - Všeobecný súd EÚ v stredu zamietol žalobu podanú Rakúskom, ktoré napadlo investičnú pomoc maďarskej vlády pre výstavbu nových reaktorov v jadrovej elektrárni Paks, čo bolo schválené aj Európskou komisiou (EK). Informuje o tom spravodajca TASR.
Eurokomisia v marci 2017 schválila investičnú pomoc oznámenú Maďarskom v prospech štátneho podniku MVM Paks II Nuclear Power Plant Development Private Company Limited by Shares (Paks II), týkajúcu sa prevádzkovania dvoch jadrových reaktorov v Paksi, nachádzajúcich sa vo výstavbe. Tieto reaktory by mali postupne nahradiť štyri jadrové reaktory, ktoré už sú v tejto elektrárni v prevádzke.
Investičná pomoc, ktorá spočíva v tom, že spoločnosti Paks II sa bezodplatne poskytnú nové jadrové reaktory na účely ich prevádzkovania, je z veľkej časti financovaná úverom vo forme obnoviteľnej úverovej linky vo výške desať miliárd eur. Tento úver Maďarsku poskytlo Rusko v rámci medzivládnej dohody o spolupráci v oblasti mierového využívania jadrovej energie. V súlade s touto dohodou zverili výstavbu nových reaktorov priamym zadaním spoločnosti Nižnyj Novgorod Engineering Company Atomenergoprojekt (JSC NIAEP).
Komisia investičnú pomoc, spornú z pohľadu Rakúska, vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom EÚ za určitých podmienok. Rakúsko následne podalo žalobu o neplatnosť rozhodnutia EK týkajúceho sa investičnej pomoci.
Všeobecný súd vysvetlil, že hospodárska činnosť podporovaná maďarskou investičnou pomocou je zlučiteľná s právom Únie. Aj to, že rozhodnutie Budapešti o zadaní priamej zákazky na výstavbu dvoch nových reaktorov, ktoré predchádzalo spornému opatreniu pomoci, nepredstavuje podmienku neoddeliteľne spojenú s predmetom investičnej pomoci a nebolo v rozpore s právom Únie v oblasti verejného obstarávania.
V druhom rade súd zamietol žalobné dôvody založené na existencii neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže a nerovnosti zaobchádzania, ktoré mali viesť k vylúčeniu výrobcov obnoviteľnej energie z liberalizovaného vnútorného trhu s elektrickou energiou. Súd pripomenul, že členské štáty si môžu voľne určiť zloženie svojho energetického mixu a že EK nemôže vyžadovať pridelenie štátnych finančných prostriedkov na financovanie alternatívnych zdrojov energie.
Do tretice Všeobecný súd EÚ – po zamietnutí žalobného dôvodu založeného na posilnení alebo vytvorení dominantného postavenia na trhu – rovnako zamietol žalobný dôvod založený na nebezpečenstve pre likviditu maďarského veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Eurokomisia v marci 2017 schválila investičnú pomoc oznámenú Maďarskom v prospech štátneho podniku MVM Paks II Nuclear Power Plant Development Private Company Limited by Shares (Paks II), týkajúcu sa prevádzkovania dvoch jadrových reaktorov v Paksi, nachádzajúcich sa vo výstavbe. Tieto reaktory by mali postupne nahradiť štyri jadrové reaktory, ktoré už sú v tejto elektrárni v prevádzke.
Investičná pomoc, ktorá spočíva v tom, že spoločnosti Paks II sa bezodplatne poskytnú nové jadrové reaktory na účely ich prevádzkovania, je z veľkej časti financovaná úverom vo forme obnoviteľnej úverovej linky vo výške desať miliárd eur. Tento úver Maďarsku poskytlo Rusko v rámci medzivládnej dohody o spolupráci v oblasti mierového využívania jadrovej energie. V súlade s touto dohodou zverili výstavbu nových reaktorov priamym zadaním spoločnosti Nižnyj Novgorod Engineering Company Atomenergoprojekt (JSC NIAEP).
Komisia investičnú pomoc, spornú z pohľadu Rakúska, vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom EÚ za určitých podmienok. Rakúsko následne podalo žalobu o neplatnosť rozhodnutia EK týkajúceho sa investičnej pomoci.
Všeobecný súd vysvetlil, že hospodárska činnosť podporovaná maďarskou investičnou pomocou je zlučiteľná s právom Únie. Aj to, že rozhodnutie Budapešti o zadaní priamej zákazky na výstavbu dvoch nových reaktorov, ktoré predchádzalo spornému opatreniu pomoci, nepredstavuje podmienku neoddeliteľne spojenú s predmetom investičnej pomoci a nebolo v rozpore s právom Únie v oblasti verejného obstarávania.
V druhom rade súd zamietol žalobné dôvody založené na existencii neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže a nerovnosti zaobchádzania, ktoré mali viesť k vylúčeniu výrobcov obnoviteľnej energie z liberalizovaného vnútorného trhu s elektrickou energiou. Súd pripomenul, že členské štáty si môžu voľne určiť zloženie svojho energetického mixu a že EK nemôže vyžadovať pridelenie štátnych finančných prostriedkov na financovanie alternatívnych zdrojov energie.
Do tretice Všeobecný súd EÚ – po zamietnutí žalobného dôvodu založeného na posilnení alebo vytvorení dominantného postavenia na trhu – rovnako zamietol žalobný dôvod založený na nebezpečenstve pre likviditu maďarského veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
