Jeruzalem 3. augusta (TASR) - Izraelský najvyšší súd odložil v pondelok svoje rozhodnutie v prípade palestínskych rodín, ktorým hrozilo vysťahovanie z domov na predmestí Šajch Džarrá vo východnom Jeruzaleme. V noci na utorok o tom informovala agentúra AFP.

Táto kauza vyvolala v máji násilné protesty Palestínčanov a viedla k ozbrojenému konfliktu medzi Izraelom a radikálmi z palestínskeho pásma Gazy.

Štyri palestínske rodiny žijúce v Šajch Džarrá, palestínskom sektore Jeruzalema okupovanom a anektovanom Izraelom v roku 1967, dostali najprv súdny príkaz na vysťahovanie sa. Jeho platnosť však bola pozastavená, pretože sa proti tomuto verdiktu, vynesenému súdmi nižšieho stupňa, odvolali.

V Izraeli je možné - s výnimkou niektorých prípadov - odvolať sa na najvyšší súd iba raz. Najvyšší súd v tomto prípade už v minulosti rozhodol o vysídlení palestínskych rodín. Palestínske rodiny teraz čakali na verdikt, či môžu - výnimočne - podať nové odvolanie. Najvyšší súd, ktorý v kauze pojednával v pondelok, vynesenie rozsudku v tejto veci odložil na neurčito.

Palestínske rodiny v pondelok informovali, že dostali ponuku zostať v daných domoch ako "chránený nájomca", čo by znamenalo, že by organizácii židovských osadníkov Nahalat Šimon platili symbolický ročný nájom - 1500 šekelov (391 eur) -, pričom by však museli uznať, že domy patria Izraelčanom. Palestínčania túto ponuku odmietli, informovala agentúra AFP.

"Vyvíjali na nás obrovský tlak, aby sme sa s osadníkmi dohodli, že budeme nájomníkmi organizácií osadníkov. Samozrejme, že sme to odmietli," povedal Muhammad al-Kurd, aktivista, ktorý je spriaznený so štyrmi palestínskymi rodinami z tejto kauzy.

Po niekoľkých hodinách pojednávania požiadal sudca Jicchak Amit strany o nové dokumenty k prípadu a oznámil, že súd "vydá rozhodnutie neskôr". Neuviedol však presný dátumu pojednávania.

V pondelok, v čase pojednávania, demonštrovalo pred budovou najvyššieho súdu niekoľko desiatok ľudí, ktorí vyjadrovali podporu palestínskym rodinám a poukazovali na problém kolonizácie východného Jeruzalema.

Táto kauza súvisí so zákonom prijatým v Izraeli v roku 1970. V súlade s ním majú Židia právo získať späť pozemky a pôdu ležiacu na území východného Jeruzalema, o ktoré prišli v roku 1948, a to aj v prípade, že na nej žili Palestínčania. Izraelčania však musia dokázať svoje vlastnícke nároky pred rokom 1948.

Pre Palestínčanov, ktorí prišli po roku 1948 o domov alebo pôdu, takáto možnosť v Izraeli neexistuje.

Protesty proti vysťahovaniu palestínskych rodín prerástli v máji do potýčok Palestínčanov so židovskými osadníkmi a izraelskou políciou, ktoré sa z východného Jeruzalema preniesli aj do jeruzalemského Starého Mesta a na Chrámovú horu, tretie najsvätejšie miesto islamu a najposvätnejšie miesto judaizmu.

Tieto násilnosti vyústili do ozbrojeného konfliktu medzi izraelskou armádou a radikálmi z hnutia Hamas, vládnuceho v pásme Gazy. Boje, odohrávajúce sa od 10. do 21. mája, si vyžiadali 260 obetí na palestínskej a 13 na izraelskej strane.