Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Kauza sa týkala skládky komunálneho odpadu v Pezinku.
Autor TASR
,aktualizované Luxemburg/Bratislava 15. januára (TASR) - Súdny dvor EÚ dnes vyniesol rozsudok v kauze Jozef Križan a iní proti Slovenskej inšpekcii životného prostredia, týkajúci sa skládky komunálneho odpadu v Pezinku. Súd rozhodol, že verejnosť musí mať prístup k územnému rozhodnutiu týkajúcemu sa umiestnenia prevádzky, ktorá má významný vplyv na životné prostredie.
Verdikt zdôvodnil tvrdením, že sa nemožno odvolávať na ochranu obchodného tajomstva s cieľom odmietnuť občanom prístup k takýmto informáciám.
Súd upozornil, že v zmysle Aarhuského dohovoru, ak sa začne rozhodovacie konanie týkajúce sa životného prostredia, dotknutá verejnosť musí mať možnosť zúčastniť sa na ňom od začiatku, čiže kým sú ešte otvorené všetky možnosti a riešenia, a musí mať možnosť vykonávať účinný vplyv. Verejnosť navyše musí v zásade mať možnosť bezplatného prístupu k všetkým informáciám týkajúcim sa rozhodovacieho konania a možnosť napadnúť na súde zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia vyplývajúceho z takéhoto konania.
V roku 2006 Krajský stavebný úrad v Bratislave prijal územné rozhodnutie o umiestnení skládky odpadu v ťažobnej jame tehliarskej hliny s označením Nová jama. Slovenská inšpekcia životného prostredia následne začala povoľovacie konanie, v rámci ktorého fyzické osoby – obyvatelia mesta Pezinok, požiadali o uverejnenie územného rozhodnutia. Tento orgán povolil výstavbu a prevádzku skládky bez toho, aby predtým uverejnil predmetné rozhodnutie. Po podaní odvolania druhostupňový orgán ochrany životného prostredia po tom, ako uverejnil územné rozhodnutie, potvrdil rozhodnutie obsahujúce povolenie.
Dotknuté osoby sa obrátili na slovenské súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky požiadal Súdny dvor EÚ, aby spresnil rozsah práva verejnosti zúčastniť sa na povoľovacích konaniach týkajúcich sa projektov, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie.
Súdny dvor skonštatoval, že územné rozhodnutie o umiestnení predmetnej skládky predstavuje jedno z opatrení, na základe ktorých sa prijme konečné rozhodnutie, či sa povolí táto prevádzka. Okrem toho zahŕňa informácie o vplyve projektu na životné prostredie, o podmienkach uložených prevádzkovateľovi, aby sa obmedzil tento vplyv, o námietkach podaných účastníkmi konania v rámci územného konania a o dôvodoch voľby riešenia zo strany príslušného orgánu pri vydávaní tohto rozhodnutia. Obsahuje teda relevantné informácie pre povoľovacie konanie, ku ktorým musí mať dotknutá verejnosť prístup na základe dohovoru a smernice o prevencii a kontrole znečisťovania, ktorá prebrala ustanovenia uvedeného dohovoru.
Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že odmietnutie dať k dispozícii verejnosti územné rozhodnutie nemožno odôvodniť odvolávaním sa na ochranu dôvernosti obchodných alebo priemyselných informácií.
Súdny dvor takisto zdôrazňuje, že dotknutá verejnosť musí mať k dispozícii všetky relevantné informácie už od štádia prvostupňového správneho konania, čiže predtým, ako sa prijme prvé rozhodnutie, a to v rozsahu, v akom sú tieto informácie k dispozícii v čase, keď prebieha táto fáza konania.
Súdny dvor EÚ nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu teraz prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.
Verdikt zdôvodnil tvrdením, že sa nemožno odvolávať na ochranu obchodného tajomstva s cieľom odmietnuť občanom prístup k takýmto informáciám.
Súd upozornil, že v zmysle Aarhuského dohovoru, ak sa začne rozhodovacie konanie týkajúce sa životného prostredia, dotknutá verejnosť musí mať možnosť zúčastniť sa na ňom od začiatku, čiže kým sú ešte otvorené všetky možnosti a riešenia, a musí mať možnosť vykonávať účinný vplyv. Verejnosť navyše musí v zásade mať možnosť bezplatného prístupu k všetkým informáciám týkajúcim sa rozhodovacieho konania a možnosť napadnúť na súde zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia vyplývajúceho z takéhoto konania.
V roku 2006 Krajský stavebný úrad v Bratislave prijal územné rozhodnutie o umiestnení skládky odpadu v ťažobnej jame tehliarskej hliny s označením Nová jama. Slovenská inšpekcia životného prostredia následne začala povoľovacie konanie, v rámci ktorého fyzické osoby – obyvatelia mesta Pezinok, požiadali o uverejnenie územného rozhodnutia. Tento orgán povolil výstavbu a prevádzku skládky bez toho, aby predtým uverejnil predmetné rozhodnutie. Po podaní odvolania druhostupňový orgán ochrany životného prostredia po tom, ako uverejnil územné rozhodnutie, potvrdil rozhodnutie obsahujúce povolenie.
Dotknuté osoby sa obrátili na slovenské súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky požiadal Súdny dvor EÚ, aby spresnil rozsah práva verejnosti zúčastniť sa na povoľovacích konaniach týkajúcich sa projektov, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie.
Súdny dvor skonštatoval, že územné rozhodnutie o umiestnení predmetnej skládky predstavuje jedno z opatrení, na základe ktorých sa prijme konečné rozhodnutie, či sa povolí táto prevádzka. Okrem toho zahŕňa informácie o vplyve projektu na životné prostredie, o podmienkach uložených prevádzkovateľovi, aby sa obmedzil tento vplyv, o námietkach podaných účastníkmi konania v rámci územného konania a o dôvodoch voľby riešenia zo strany príslušného orgánu pri vydávaní tohto rozhodnutia. Obsahuje teda relevantné informácie pre povoľovacie konanie, ku ktorým musí mať dotknutá verejnosť prístup na základe dohovoru a smernice o prevencii a kontrole znečisťovania, ktorá prebrala ustanovenia uvedeného dohovoru.
Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že odmietnutie dať k dispozícii verejnosti územné rozhodnutie nemožno odôvodniť odvolávaním sa na ochranu dôvernosti obchodných alebo priemyselných informácií.
Súdny dvor takisto zdôrazňuje, že dotknutá verejnosť musí mať k dispozícii všetky relevantné informácie už od štádia prvostupňového správneho konania, čiže predtým, ako sa prijme prvé rozhodnutie, a to v rozsahu, v akom sú tieto informácie k dispozícii v čase, keď prebieha táto fáza konania.
Súdny dvor EÚ nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu teraz prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.
Solga: Rozhodnutie európskeho súdu je jednoznačne v prospech občanov Pezinka
Vedenie mesta Pezinok je spokojné s dnešným rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, ktoré sa týka výstavby skládky komunálneho odpadu v lokalite Nová jama. Súd rozhodol, že štátne orgány pochybili a že verejnosť mala mať prístup k územnému rozhodnutiu týkajúcemu sa umiestnenia prevádzky, ktorá má významný vplyv na životné prostredie.
"Vedenie mesta Pezinok a jeho občania vítajú rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktoré je jednoznačne v prospech občanov, ich práv a jednoznačne hovorí o tom, že občania a verejnosť mali právo byť účastníkmi všetkých konaní štátnych orgánov," uviedol pre TASR primátor Pezinka Oliver Solga.
Súdny dvor takisto dal za pravdu sudcovi Najvyššieho súdu (NS) SR Miroslavovi Gavalcovi, ktorý sa obrátil na európsky súd po tom, čo Ústavný súd SR zvrátil rozhodnutie NS SR o zrušení povolenia výstavby skládky. Sudca však pochyboval, či verdikt Ústavného súdu neodporuje európskej legislatíve. "Vnútroštátny súd, aj keď ho vnútroštátne pravidlo zaväzuje riadiť sa právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, nesmie prihliadnuť na posúdenie vyjadrené týmto Ústavným súdom, ak sa zdá byť v rozpore s právom Európskej únie," uvádza sa v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ.
Na základe rozhodnutia SD EÚ Najvyšší súd SR môže pokračovať v konaní bez toho, aby bol viazaný právnym názorom Ústavného súdu, ktorý rozhodol v neprospech Pezinčanov. "Rozhodnutie SD EÚ nás napĺňa optimizmom a nádejou, že dlhoročná snaha o zdravé životné prostredie v meste a boj proti skládke v Novej jame bude úspešný," dodal primátor Pezinka Oliver Solga.
Pezinská skládka, ktorá čaká na rozhodnutia súdov, je od augusta 2010 uzatvorená a nezaváža sa. Skládka vzbudila veľký odpor u miestnych obyvateľov. Tí sa preto okrem iného obrátili aj na Európsky parlament s petíciou, v ktorej upozorňujú na porušenie ich práv vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru. Proti skládke aktivisti zorganizovali tiež niekoľko protestov v Pezinku, pred Úradom vlády SR či ministerstvom životného prostredia.
Vedenie mesta Pezinok je spokojné s dnešným rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, ktoré sa týka výstavby skládky komunálneho odpadu v lokalite Nová jama. Súd rozhodol, že štátne orgány pochybili a že verejnosť mala mať prístup k územnému rozhodnutiu týkajúcemu sa umiestnenia prevádzky, ktorá má významný vplyv na životné prostredie.
"Vedenie mesta Pezinok a jeho občania vítajú rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktoré je jednoznačne v prospech občanov, ich práv a jednoznačne hovorí o tom, že občania a verejnosť mali právo byť účastníkmi všetkých konaní štátnych orgánov," uviedol pre TASR primátor Pezinka Oliver Solga.
Súdny dvor takisto dal za pravdu sudcovi Najvyššieho súdu (NS) SR Miroslavovi Gavalcovi, ktorý sa obrátil na európsky súd po tom, čo Ústavný súd SR zvrátil rozhodnutie NS SR o zrušení povolenia výstavby skládky. Sudca však pochyboval, či verdikt Ústavného súdu neodporuje európskej legislatíve. "Vnútroštátny súd, aj keď ho vnútroštátne pravidlo zaväzuje riadiť sa právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, nesmie prihliadnuť na posúdenie vyjadrené týmto Ústavným súdom, ak sa zdá byť v rozpore s právom Európskej únie," uvádza sa v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ.
Na základe rozhodnutia SD EÚ Najvyšší súd SR môže pokračovať v konaní bez toho, aby bol viazaný právnym názorom Ústavného súdu, ktorý rozhodol v neprospech Pezinčanov. "Rozhodnutie SD EÚ nás napĺňa optimizmom a nádejou, že dlhoročná snaha o zdravé životné prostredie v meste a boj proti skládke v Novej jame bude úspešný," dodal primátor Pezinka Oliver Solga.
Pezinská skládka, ktorá čaká na rozhodnutia súdov, je od augusta 2010 uzatvorená a nezaváža sa. Skládka vzbudila veľký odpor u miestnych obyvateľov. Tí sa preto okrem iného obrátili aj na Európsky parlament s petíciou, v ktorej upozorňujú na porušenie ich práv vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru. Proti skládke aktivisti zorganizovali tiež niekoľko protestov v Pezinku, pred Úradom vlády SR či ministerstvom životného prostredia.
Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vníma pozitívne aj Ekologická skládka
Spoločnosť Ekologická skládka, ktorá bola v súdnom spore ohľadom skládky komunálneho odpadu v Pezinku vedľajším účastníkom konania, víta rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. Podľa spoločnosti, ktorá stojí za projektom výstavby skládky, súd v dvoch podstatných otázkach dáva za pravdu predchádzajúcemu postupu pri povoľovaní stavby, a tým aj právam spoločnosti Ekologická skládka.
Ide o odpoveď na druhú a tretiu z piatich otázok, s ktorými sa Najvyšší súd (NS) SR obrátil na Súdny dvor EÚ a ktoré sa týkali aplikácie európskeho práva v kauze pezinskej skládky.
Podľa spoločnosti Ekologická skládka žiadosť o povolenie na projekt skládky predchádzala dátumu, odkedy nastala v tejto veci povinnosť zohľadňovať smernicu európskej legislatívy. "Z uvedeného vyplýva, že NS SR pochybil, keď v prvom rozhodnutí posudzoval záverečné stanovisko EIA nad rámec žalobných návrhov odvolávajúc sa na európsku legislatívu, keďže táto sa na projekt pezinskej skládky nevzťahuje," uviedol v tlačovom vyhlásení zástupca spoločnosti Ján Man. "Tým bolo dané za pravdu Ústavnému sudu SR, ktorý tento nedostatok NS SR vyčítal a pre ktorý zrušil pôvodné rozhodnutie Najvyššieho súdu."
Podľa Mana Súdny dvor EÚ dáva za pravdu povoľovacím orgánom a jeho spoločnosti aj v otázke, týkajúcej sa zverejnenia územného rozhodnutia. Informovanie verejnosti o projekte mohlo podľa Mana na základe rozhodnutia súdu prebiehať aj v druhostupňovom správnom konaní. "Keďže územné rozhodnutie zverejnil povoľovací orgán dotknutej verejnosti v rámci povoľovacieho konania už vo februári 2008 a verejnosť tak mala až do rozhodnutia v auguste 2008 pol roka na jeho pripomienkovanie a toto právo nevyužila, považujeme to za pozitívnu informáciu," uviedol Man a dodal, že k takémuto výkladu sa prikloní aj NS SR, ktorý bude vo veci opätovne rozhodovať.
Spoločnosť Ekologická skládka, ktorá bola v súdnom spore ohľadom skládky komunálneho odpadu v Pezinku vedľajším účastníkom konania, víta rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. Podľa spoločnosti, ktorá stojí za projektom výstavby skládky, súd v dvoch podstatných otázkach dáva za pravdu predchádzajúcemu postupu pri povoľovaní stavby, a tým aj právam spoločnosti Ekologická skládka.
Ide o odpoveď na druhú a tretiu z piatich otázok, s ktorými sa Najvyšší súd (NS) SR obrátil na Súdny dvor EÚ a ktoré sa týkali aplikácie európskeho práva v kauze pezinskej skládky.
Podľa spoločnosti Ekologická skládka žiadosť o povolenie na projekt skládky predchádzala dátumu, odkedy nastala v tejto veci povinnosť zohľadňovať smernicu európskej legislatívy. "Z uvedeného vyplýva, že NS SR pochybil, keď v prvom rozhodnutí posudzoval záverečné stanovisko EIA nad rámec žalobných návrhov odvolávajúc sa na európsku legislatívu, keďže táto sa na projekt pezinskej skládky nevzťahuje," uviedol v tlačovom vyhlásení zástupca spoločnosti Ján Man. "Tým bolo dané za pravdu Ústavnému sudu SR, ktorý tento nedostatok NS SR vyčítal a pre ktorý zrušil pôvodné rozhodnutie Najvyššieho súdu."
Podľa Mana Súdny dvor EÚ dáva za pravdu povoľovacím orgánom a jeho spoločnosti aj v otázke, týkajúcej sa zverejnenia územného rozhodnutia. Informovanie verejnosti o projekte mohlo podľa Mana na základe rozhodnutia súdu prebiehať aj v druhostupňovom správnom konaní. "Keďže územné rozhodnutie zverejnil povoľovací orgán dotknutej verejnosti v rámci povoľovacieho konania už vo februári 2008 a verejnosť tak mala až do rozhodnutia v auguste 2008 pol roka na jeho pripomienkovanie a toto právo nevyužila, považujeme to za pozitívnu informáciu," uviedol Man a dodal, že k takémuto výkladu sa prikloní aj NS SR, ktorý bude vo veci opätovne rozhodovať.
P.FREŠO: Pezinská skládka je ukážkou toho, kam vedie ignorovanie verejnosti
Rozhodnutie európskeho súdu ohľadom pezinskej skládky je potvrdením toho, že verejnosť má pri zásadných veciach vyjadrovať svoj názor a ovplyvňovať samotný výsledok.
Takto zhodnotil dnešný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo.
"Tento prípad bol ukážkou toho, kam vedie ignorovanie práv a názoru verejnosti," uviedol Frešo. Podľa neho môže byť tento prípad precedensom do budúcnosti. "V prípade veľkých skládok by sa malo prijať opatrenie, aby sa príslušné mestské zastupiteľstvo povinne vyjadrilo, či ľudia takúto skládku chcú, alebo nechcú," povedal Frešo.
Rozhodnutie európskeho súdu ohľadom pezinskej skládky je potvrdením toho, že verejnosť má pri zásadných veciach vyjadrovať svoj názor a ovplyvňovať samotný výsledok.
Takto zhodnotil dnešný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo.
"Tento prípad bol ukážkou toho, kam vedie ignorovanie práv a názoru verejnosti," uviedol Frešo. Podľa neho môže byť tento prípad precedensom do budúcnosti. "V prípade veľkých skládok by sa malo prijať opatrenie, aby sa príslušné mestské zastupiteľstvo povinne vyjadrilo, či ľudia takúto skládku chcú, alebo nechcú," povedal Frešo.
