Autor TASR
Bratislava 18. decembra (TASR) - V Bruseli sa dnes začne dvojdňový summit Európskej únie, ktorý by mal politicky odobriť vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Ide o jeden z pilierov investičného plánu šéfa Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera v celkovej hodnote 315 miliárd eur na roky 2015 až 2017.
Na zasadnutí sa zúčastní premiér Robert Fico, ktorý pred odletom neskrýval mierny pesimizmus k navrhovanému investičnému balíčku.
Jedinou istotou sú totiž iba 21-miliardové záruky zo strany EK a Európskej investičnej banky (EIB) s tým, že sa očakáva pákový efekt. To znamená, ambíciou je získať ku každému euru z týchto verejných zdrojov ďalších 15 eur zo súkromných. Balík má napomôcť investíciám a rastu v Európe. Pôjde o návratné peniaze.
Zo všetkých štátov členských krajín je identifikovaných 2000 možných projektov za 1,3 bilióna eur. Za Slovensko to je 125 projektov v približnej hodnote 29 miliárd eur. Z EFSI by mali byť financované napríklad infraštrukturálne projekty, ako je diaľničný okruh Bratislavy, dobudovanie diaľnice D3, modernizácia prístavov v Komárne a Bratislave. Medzi projektmi je tiež rýchlostná cesta R4 ako súčasť koridoru Via Carpatia, ktorý povedie z Poľska do Maďarska, ako i severojužné plynové prepojenie. To spojí Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko a Chorvátsko.
Detaily tohto nového európskeho fondu zatiaľ nie sú známe. Európska rada mu počas zasadnutiu dá len svoje politické "požehnanie". Búrlivá diskusia ani odmietnutie zo strany členských štátov sa neočakáva. S návrhom jeho konkrétnej podoby má prísť v januári EK. Odobrený by mal byť tak, aby začal fungovať od polovice budúceho roka.
Po stanovení konkrétnych kritérií sa ešte z predmetných 2000 projektov vyselektujú tie, pri ktorých bude reálna šanca podporiť ich zo strany súkromných investorov a bánk.
K zahranično-politickej agende summitu bude patriť Ukrajina. Lídri európskej dvadsaťosmičky sa však nechystajú schváliť ďalšie ekonomické sankcie voči Rusku.
Ide o prvý summit, ktorý povedie nový predseda Európskej rady Donald Tusk. Ten nastolil nový štýl vedenia aj komunikácie. Jednak závery rady budú jasnejšie a stručnejšie ako doteraz, a jednak Tusk nie je zástancom nočných rokovaní, ktoré sa často pretiahli do skorých ranných hodín. Toto by sa už malo stať minulosťou.
Na zasadnutí sa zúčastní premiér Robert Fico, ktorý pred odletom neskrýval mierny pesimizmus k navrhovanému investičnému balíčku.
Jedinou istotou sú totiž iba 21-miliardové záruky zo strany EK a Európskej investičnej banky (EIB) s tým, že sa očakáva pákový efekt. To znamená, ambíciou je získať ku každému euru z týchto verejných zdrojov ďalších 15 eur zo súkromných. Balík má napomôcť investíciám a rastu v Európe. Pôjde o návratné peniaze.
Zo všetkých štátov členských krajín je identifikovaných 2000 možných projektov za 1,3 bilióna eur. Za Slovensko to je 125 projektov v približnej hodnote 29 miliárd eur. Z EFSI by mali byť financované napríklad infraštrukturálne projekty, ako je diaľničný okruh Bratislavy, dobudovanie diaľnice D3, modernizácia prístavov v Komárne a Bratislave. Medzi projektmi je tiež rýchlostná cesta R4 ako súčasť koridoru Via Carpatia, ktorý povedie z Poľska do Maďarska, ako i severojužné plynové prepojenie. To spojí Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko a Chorvátsko.
Detaily tohto nového európskeho fondu zatiaľ nie sú známe. Európska rada mu počas zasadnutiu dá len svoje politické "požehnanie". Búrlivá diskusia ani odmietnutie zo strany členských štátov sa neočakáva. S návrhom jeho konkrétnej podoby má prísť v januári EK. Odobrený by mal byť tak, aby začal fungovať od polovice budúceho roka.
Po stanovení konkrétnych kritérií sa ešte z predmetných 2000 projektov vyselektujú tie, pri ktorých bude reálna šanca podporiť ich zo strany súkromných investorov a bánk.
K zahranično-politickej agende summitu bude patriť Ukrajina. Lídri európskej dvadsaťosmičky sa však nechystajú schváliť ďalšie ekonomické sankcie voči Rusku.
Ide o prvý summit, ktorý povedie nový predseda Európskej rady Donald Tusk. Ten nastolil nový štýl vedenia aj komunikácie. Jednak závery rady budú jasnejšie a stručnejšie ako doteraz, a jednak Tusk nie je zástancom nočných rokovaní, ktoré sa často pretiahli do skorých ranných hodín. Toto by sa už malo stať minulosťou.