Brusel 18. októbra (TASR) - Premiéri a prezidenti členských krajín EÚ sa v noci na piatok nedohodli na otvorení prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom. Proti bol francúzsky prezident Emmanuel Macron. Otvorenie prístupového procesu s kandidátskymi krajinami si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členov EÚ.

Téma rozširovania Únie sa nakoniec nedostala do záverov zasadnutia Európskej rady. Jej predseda Donald Tusk mal snahu vyslať jasnejší politický signál pre Skopje a Tiranu potom, ako v utorok Rada EÚ pre všeobecné záležitosti - aj napriek sľubom zo začiatku tohto roka - spustenie prístupového procesu s oboma západobalkánskymi krajinami zamietla. Aj v utorok bola proti francúzska delegácia.

Týždenník Politico informoval, že lídri EÚ zažili počas uplynulej noci napäté diskusie ohľadom prístupového procesu dvoch balkánskych krajín, nakoniec však nedosiahli potrebný konsenzus, dokonca ani v podobe spoločného vyhlásenia, ktoré by povzbudilo obe kandidátske krajiny.

Macron počas debát dôrazne oponoval snahám ostatným lídrov pokročiť v rokovaniach o členstve so Skopje a Tiranou a presadil svoj názor aj na úkor Donalda Tuska, ktorý sa snažil vyvinúť tlak na francúzskeho prezidenta, či ústretovejšieho postoja nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.

Holandský premiér Mark Rutte navrhol v tejto súvislosti kompromisné riešenie o oddelení prístupového procesu ako takého, čiže aby Severné Macedónsko a Albánsko neboli vnímané ako jeden "spoločný balík", čo znamená, že Severomacedónci by mohli otvárať prístupové kapitoly, kým Albánci by ešte trochu počkali. Premiéri a prezidenti sa však nezhodli ani v tejto otázke. Šance Albánska odmietajú okrem Francúzov aj Holanďania a Dáni.

Francúzsko svoj odmietavý postoj v tejto otázke obhajuje procedurálnymi dôvodmi a tvrdí, že doterajší prístupový proces EÚ musí byť prepracovaný. Paríž zároveň jasne vyjadril svoj názor, že Severné Macedónsko a Albánsko nie sú pripravené na otváranie prístupových kapitol, čo je prvým krokom pre členstvo v EÚ.

Na druhej strane je početná skupina členských krajín EÚ, medzi ktoré patrí aj Slovensko, ktoré upozorňujú na skutočnosť, že obe západobalkánske krajiny už splnili kritériá stanovené Úniou, že vykonali sériu reforiem a ústupkov a že odmietnutím spustenia prístupového procesu bola narušená dôveryhodnosť Únie ako celku.

Diplomatické zdroje z prostredia summitu EÚ v piatok uviedli, že Tusk prisľúbil, že diskusie členských krajín na túto tému prebehnú ešte pred novembrovým summitom Európskej ľudovej strany (EPP) v Záhrebe, zrejme vo formáte Rady EÚ pre všeobecné záležitosti, ktorá bude zasadať v Bruseli 19. novembra.

"Uvidíme ako sa to bude vyvíjať," uviedol belgický premiér Charles Michel, ktorý v decembri nahradí Tuska na pozícii predsedu Európskej rady. Upozornil, že západný Balkán má pre EÚ "strategický význam" a pripomenul, že o tento región sa zaujímajú aj ďalší svetoví hráči.

Spravodajca TASR Jaromír Novak