Bratislava 22. marca (TASR) – Preverovanie žiadostí a najmä požadovanie dokladov, ktoré dokazujú legitímnosť nároku na priznanie veterána protikomunistického odboja, sa má diať často necitlivým až znevažujúcim spôsobom. Myslia si to predstavitelia Svetového združenie bývalých politických väzňov (SZBPV), ktorí kritizujú Ústav pamäti národa (ÚPN) za neúmerné a podľa združenia aj účelové prieťahy v konaní. ÚPN odmieta obvinenia z málo aktívneho prístupu, upozorňuje zároveň, že pri preskúmavaní žiadostí musí rešpektovať zákonné povinnosti.

SZBPV vidí za súčasnými problémami zmenu prístupu ÚPN pri posudzovaní žiadostí o priznanie statusu veterána protikomunistického obdobia. Zmena má byť podľa SZBPV reakciou na nárast počtu žiadostí vyplývajúcich z novelizovaného zákona, priznávajúceho účastníkom protikomunistického odboja a ich pozostalým nároky na jednorazový príspevok a zvýšený príplatok k dôchodkom. "Po prijatí zákona ÚPN v snahe znížiť počet žiadostí, a tým aj finančné náklady štátu, zmenil kritériá na priznanie postavenia účastníka a veterána protikomunistického odboja nad rámec a v rozpore so zákonom," uvádza SZBPV vo svojom stanovisku.

Poukazuje najmä na prieťahy pri vybavovaní žiadostí in memoriam, ktoré trvajú často viac než jeden rok a v ktorom pozostalí majú čeliť nereálnym požiadavkám na doloženie nároku. "Skúste sa vžiť do cítenia príbuzného, ktorému zahynul manžel alebo otec v sovietskom gulagu, ak dostane oznámenie ÚPN, že má po vyše 70 rokoch od jeho smrti predložiť doklady preukazujúce jeho protikomunistickú činnosť trvajúcu viac ako 12 mesiacov," upozorňuje SZBPV. Združenie ÚPN obviňuje, že svojou činnosťou namiesto pomoci obetiam komunizmu ich traumatizuje a znevažuje.

ÚPN sa v reakcii odvoláva na svoje zákonné povinnosti, ktoré preverujú legitímnosť nároku i možné prekážky na jeho priznanie (napríklad členstvo v komunistickej strane, spolupráca s ŠtB a pod). Hovorca ÚPN Jerguš Sivoš zároveň zdôrazňuje, že ústav sám vyhľadáva dokumenty, proces však urýchli, ak žiadateľ pošle materiály, ktoré má k dispozícii.

Kameňom úrazu je podľa Sivoša často nepochopenie rozdielu medzi perzekúciou a odbojom, ktorý dáva do popredia práve zákon o protikomunistickom odboji. "Z tohto nepochopenia pramenia aj nepodložené a nesprávne tvrdenia obsiahnuté v stanovisku Svetového združenia bývalých politických väzňov. Ústav pamäti národa vynaložil a vynakladá značné úsilie, aby žiadateľom a verejnosti vysvetlil podstatu zákona a postup pri jeho aplikácii," zdôraznil Sivoš.

Pripomenul, že podľa zákona je veteránom protikomunistického odboja ten, kto bol obmedzený na osobnej slobode väznením, zaradením do tábora nútených prác, protiprávne násilne odvlečený alebo internovaný pre svoj aktívny odboj proti komunistickej moci z dôvodov politických, náboženských či z ďalších dôvodov súvisiacich s protikomunistickým odbojom. "Inak povedané, nie každý perzekvovaný občan spĺňa podmienky na priznanie postavenia účastníka a veterána protikomunistického odboja," dodáva Sivoš.

Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorému SZBPV vo svojom stanovisku takisto prisudzuje podiel viny na neúmernom predlžovaní konaní, zdôraznilo, že pri politických väzňoch zákon priam výslovne vyžaduje skúmanie, či k obmedzeniu osobnej slobody došlo pre aktívny odboj proti komunistickej moci. "Samozrejme, výklad tohto pojmu je potrebné skúmať v kontexte jednotlivých prípadov a veľmi ťažko sa vyjadruje všeobecne," priznáva hovorca MS Peter Bubla. Dodáva, že úlohou rezortu v danom procesnom konaní je preskúmavať rozhodnutia ÚPN v prípade, ak žiadateľovi nebolo priznané postavenie účastníka (veterána) protikomunistického odboja a tento žiadateľ o to požiada. "Nie je možné pristúpiť k preskúmavaniu všetkých rozhodnutí ÚPN bez ohľadu na to, či to žiadateľ chce, alebo nie," upozorňuje hovorca MS.