Attack on Prime Minister
News in English
Szijjártó obvinil Organizáciu spojených národov (OSN) a vysokého predstaviteľa OSN v Bosne a Hercegovine Christiana Schmidta z toho, že podnikajú kroky na destabilizáciu tejto krajiny.
Autor TASR
Budapešť 15. mája (TASR) - Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v stredu na stretnutí s bosnianskosrbským prezidentom Miloradom Dodikom v maďarskom hlavnom meste Budapešť uviedol, že Maďarsko bude hlasovať proti rezolúcii OSN, ktorá by si uctila obete genocídy v Srebrenici z roku 1995. Ako dôvod uviedol, že by to opätovne naštartovalo napätie na Balkáne. TASR informuje podľa agentúry AP.
Szijjártó obvinil Organizáciu spojených národov (OSN) a vysokého predstaviteľa OSN v Bosne a Hercegovine Christiana Schmidta z toho, že podnikajú kroky na destabilizáciu tejto krajiny.
"Veríme, že medzinárodní politickí aktéri by mali stupňovanie napätia v Bosne a Hercegovine ukončiť, rovnako by mali prestať aj s hrozbami o sankciách i so vstupovaním do jej vnútroštátnych záležitostí," uviedol Szijjártó. Dodal pritom, že Maďarsko bude hlasovať proti rezolúcii o "tragédii", ktorú spáchali jednotky bosnianskych Srbov v Srebrenici. Okomentoval, že použitie slova genocída by "úmyselne alebo neúmyselne démonizovalo celý srbský národ".
Rezolúciu OSN podporujú bosnianski politici v Bosne a Hercegovine, niekoľko európskych krajín a Spojené štáty (USA). Návrh, ktorý prichádza z dielne Nemecka a Rwandy, proponuje vyhlásenie 11. júla za medzinárodný deň pamiatky obetí genocídy v Srebrenici.
Bosnianskosrbské jednotky obsadili mesto Srebrenica - v tom čase enklávu pod ochranou OSN - počas občianskej vojny 11. júla 1995. V nasledujúcich dňoch zabili približne 8000 moslimských mužov a chlapcov z tohto východobosnianskeho mesta. Ich pozostatky boli nahádzané do masových hrobov a neskôr vykopané a opätovne pochované, aby sa tak zakryli stopy týchto zverstiev, komentuje AP.
Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu označil popravu v Srebrenici za genocídu, pričom ide o prvú genocída, ktorú Európa zažila od čias druhej svetovej vojny.
Szijjártó obvinil Organizáciu spojených národov (OSN) a vysokého predstaviteľa OSN v Bosne a Hercegovine Christiana Schmidta z toho, že podnikajú kroky na destabilizáciu tejto krajiny.
"Veríme, že medzinárodní politickí aktéri by mali stupňovanie napätia v Bosne a Hercegovine ukončiť, rovnako by mali prestať aj s hrozbami o sankciách i so vstupovaním do jej vnútroštátnych záležitostí," uviedol Szijjártó. Dodal pritom, že Maďarsko bude hlasovať proti rezolúcii o "tragédii", ktorú spáchali jednotky bosnianskych Srbov v Srebrenici. Okomentoval, že použitie slova genocída by "úmyselne alebo neúmyselne démonizovalo celý srbský národ".
Rezolúciu OSN podporujú bosnianski politici v Bosne a Hercegovine, niekoľko európskych krajín a Spojené štáty (USA). Návrh, ktorý prichádza z dielne Nemecka a Rwandy, proponuje vyhlásenie 11. júla za medzinárodný deň pamiatky obetí genocídy v Srebrenici.
Bosnianskosrbské jednotky obsadili mesto Srebrenica - v tom čase enklávu pod ochranou OSN - počas občianskej vojny 11. júla 1995. V nasledujúcich dňoch zabili približne 8000 moslimských mužov a chlapcov z tohto východobosnianskeho mesta. Ich pozostatky boli nahádzané do masových hrobov a neskôr vykopané a opätovne pochované, aby sa tak zakryli stopy týchto zverstiev, komentuje AP.
Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu označil popravu v Srebrenici za genocídu, pričom ide o prvú genocída, ktorú Európa zažila od čias druhej svetovej vojny.
