Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Zahraničie

Tlačiareň, v ktorej sa skrývali páchatelia z Charlie Hebdo, otvorili

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Útoky z januára 2015 so 17 obeťami boli v Paríži najkrvavejšie od októbra 1961, keď sa tam odohral masaker alžírskych demonštrantov.

Paríž 29. septembra (TASR) - Francúzsky prezident Francois Hollande dnes v mestečku Dammartin-en-Goele, severne od Paríža, otvoril zrekonštruovanú budovu tlačiarne, v ktorej sa v januári 2015 ukryli páchatelia streľby v redakcii satirického týždenníka Charlie Hebdo. Informoval o tom spravodajský portál RTL.

Išlo o prvý zo série islamistických útokov, ktoré Francúzsko postihli a vyžiadali si vyše 200 obetí na životoch.

Na znovuotvorenie tlačiarne jej majiteľ Michel Catalano pozval aj prezidenta Hollanda, ktorý vo svojom dnešnom prejave vysvetlil, že do Dammartin-en-Goele prišiel, aby ukázal "symbol, čoho je ľudská vôľa schopná".

V súvislosti s trvajúcou hrozbou teroristických útokov Hollande vyhlásil, že sa "treba postaviť tým, ktorí nás ohrozujú". "Treba byť silnejší," zdôraznil.

Michel Catalano sa Hollandovi poďakoval za podporu, ktorej sa mu dostalo po dramatických udalostiach, i v súvislosti s rekonštrukciou budovy, kde po skúsenostiach z vlaňajška dal vybudovať bezpečnostné schodisko i únikový východ.

Vysvetlil, že svoju tlačiareň síce dočasne presťahoval, ale do Dammartinu sa vrátil, lebo, ako formuloval, "tu som padol na kolená i vstal, a tu sa znova naučím chodiť". Hostí slávnostného aktu Catalano pobavil, keď citoval reggae speváka Boba Marleyho, že "niekedy človek nemá na výber, len byť silný".

Následne Hollande odovzdal Catalanovi a jeho zamestnancovi Lilianovi Leperovi insígnie rytierov Čestnej légie. Lepere sa počas vlaňajšej drámy skrýval v kuchynke tlačiarne a pomocou SMS správ zo svojho mobilu dával elitným policajným jednotkám presné informácie o teroristoch, čím im ich zásah zjednodušil.

Spomínanými teroristami boli bratia Cherif a Said Kouachiovci, ktorí 7. januára 2015 v parížskej redakcii týždenníka Charlie Hebdo zastrelili 12 ľudí. Po dvoch dňoch na úteku sa skryli do budovy tlačiarne v obci Dammartin-en-Goele v Pikardii, kde ich polícia obkľúčila a neskôr pri zásahu svojich elitných jednotiek zastrelila. Budova bola počas policajnej operácie poškodená a vyžiadala si rozsiahlu rekonštrukciu a úpravy.

K rovnakej bunke ako Kouachiovci - napojenej na jemenskú odnož al-Káidy - patril aj Amedy Coulibaly, ktorý 8. januára na parížskom predmestí Montrouge smrteľne zranil neozbrojenú policajtku a o deň neskôr obsadil kóšer samoobsluhu vo Vincennes na okraji Paríža, kde zastrelil štyroch ľudí a ďalších zadržiaval ako rukojemníkov, pričom ich prepustenie podmieňoval oslobodením bratov Kouachiovcov. Pri zásahu elitných jednotiek ho polícia zastrelila.

Útoky z januára 2015 so 17 obeťami boli v Paríži najkrvavejšie od októbra 1961, keď sa tam odohral masaker alžírskych demonštrantov. Svojou bilanciou však januárové atentáty prekonala séria teroristických útokov z novembra 2015, ktorá si vyžiadala 130 obetí na životoch. Celkovo si útoky, ktoré Francúzsko zažilo od začiatku roku 2015, vyžiadali životy vyše 200 osôb.