Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Hladomor na Ukrajine bol aj po oboch svetových vojnách - v rokoch 1921-23, ako aj v rokoch 1946-47.
Autor TASR
Kyjev 23. novembra (TASR) - Ukrajina si v sobotu pripomenula pamiatku obetí hladomoru z rokov 1932-33, ktorému padlo za obeť 10,5 milióna ľudí.
Deň pamiatku obetí hladomoru si na Ukrajine pripomenuli obyvatelia prakticky všetkých väčších miest, vrátane tých, ktoré sú na východe krajiny, kde napriek prímeriu uzavretému medzi vládnymi silami a proruskými separatistami neutíchajú boje.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes v prejave vyhlásil, že hladomor bola "naozajstná a súčasne aj nevyhlásená vojna proti Ukrajine". Kyjevský primátor Vitalij Kličko dnes pred kladením vencov k pamätníku obetí hladomoru uviedol, že "to bola najstrašnejšia tragédia v celej histórii Ukrajiny". "Bola to vedomá likvidácia Ukrajincov, ktorí bojovali o život a umierali v strašných mukách," skonštatoval. Upozornil na situáciu na východe Ukrajiny, kde "ľudia zomierajú od hladu kvôli umelo vyvolanému konfliktu".
Solidaritu s obeťami hladomoru vyslovili v noci nadnes aj USA, keď hovorca Bieleho domu Josh Earnest uviedol, že "umelo vyvolaný hladomor na Ukrajine bol jedným z najväčších zločinov minulého storočia".
Život sa na minútu zastavil
Prezident Porošenko nariadil, aby dnes boli na polžrde spustené ukrajinské vlajky, odporučil obmedziť zábavné podujatia a presne o 16.00 h miestneho času sa v krajine na jednu minútu zastavil život, aby si Ukrajinci pripomenuli pamiatku obetí hladomoru.
Hladomor na Ukrajine bol aj po oboch svetových vojnách - v rokoch 1921-23, ako aj v rokoch 1946-47.
Nejednoznačné príčiny hladomoru
Názory odborníkov na príčiny hladomorov na Ukrajine sa rôznia a ide aj o citlivú tému v rusko-ukrajinských vzťahoch, pretože vinu na medzivojnovom hladomore má v prvom rade režim vtedajšieho sovietskeho vodcu Josifa Stalina. Moskva však jednoznačne odmieta, že by šlo o genocídu, pretože útlakom počas vlády boľševikov trpeli všetky národy, vrátane ruského.
Ukrajinci si dnes pripomínajú aj 10. výročie tzv. oranžovej revolúcie, ktorú vyvolalo sporné druhé kolo prezidentských volieb: za ich víťaza bol vyhlásený Viktor Janukovyč, ale opozícia výsledky napadla, pričom prezidentom sa napokon stal prozápadný Viktor Juščenko. Prozápadná a proreformná vláda však nebola veľmi úspešná a po niekoľkých rokoch došlo k návratu proruského režimu, ktorý vlani zosadili mohutné protivládne demonštrácie.
Medzi účastníkmi mítingu na kyjevskom Námestí nezávislosti boli aj príbuzní vyše 100 obetí protivládnych demonštrácií, ktorí sa domáhali dôsledného vyšetrenia smrti svojich blízkych a potrestania vinníkov.
Deň pamiatku obetí hladomoru si na Ukrajine pripomenuli obyvatelia prakticky všetkých väčších miest, vrátane tých, ktoré sú na východe krajiny, kde napriek prímeriu uzavretému medzi vládnymi silami a proruskými separatistami neutíchajú boje.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes v prejave vyhlásil, že hladomor bola "naozajstná a súčasne aj nevyhlásená vojna proti Ukrajine". Kyjevský primátor Vitalij Kličko dnes pred kladením vencov k pamätníku obetí hladomoru uviedol, že "to bola najstrašnejšia tragédia v celej histórii Ukrajiny". "Bola to vedomá likvidácia Ukrajincov, ktorí bojovali o život a umierali v strašných mukách," skonštatoval. Upozornil na situáciu na východe Ukrajiny, kde "ľudia zomierajú od hladu kvôli umelo vyvolanému konfliktu".
Solidaritu s obeťami hladomoru vyslovili v noci nadnes aj USA, keď hovorca Bieleho domu Josh Earnest uviedol, že "umelo vyvolaný hladomor na Ukrajine bol jedným z najväčších zločinov minulého storočia".
Život sa na minútu zastavil
Prezident Porošenko nariadil, aby dnes boli na polžrde spustené ukrajinské vlajky, odporučil obmedziť zábavné podujatia a presne o 16.00 h miestneho času sa v krajine na jednu minútu zastavil život, aby si Ukrajinci pripomenuli pamiatku obetí hladomoru.
Hladomor na Ukrajine bol aj po oboch svetových vojnách - v rokoch 1921-23, ako aj v rokoch 1946-47.
Nejednoznačné príčiny hladomoru
Názory odborníkov na príčiny hladomorov na Ukrajine sa rôznia a ide aj o citlivú tému v rusko-ukrajinských vzťahoch, pretože vinu na medzivojnovom hladomore má v prvom rade režim vtedajšieho sovietskeho vodcu Josifa Stalina. Moskva však jednoznačne odmieta, že by šlo o genocídu, pretože útlakom počas vlády boľševikov trpeli všetky národy, vrátane ruského.
Ukrajinci si dnes pripomínajú aj 10. výročie tzv. oranžovej revolúcie, ktorú vyvolalo sporné druhé kolo prezidentských volieb: za ich víťaza bol vyhlásený Viktor Janukovyč, ale opozícia výsledky napadla, pričom prezidentom sa napokon stal prozápadný Viktor Juščenko. Prozápadná a proreformná vláda však nebola veľmi úspešná a po niekoľkých rokoch došlo k návratu proruského režimu, ktorý vlani zosadili mohutné protivládne demonštrácie.
Medzi účastníkmi mítingu na kyjevskom Námestí nezávislosti boli aj príbuzní vyše 100 obetí protivládnych demonštrácií, ktorí sa domáhali dôsledného vyšetrenia smrti svojich blízkych a potrestania vinníkov.
