Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Zahraničie

Porošenko a proeurópske sily vo voľbách na Ukrajine vedú

Ukrajinský prezident Petro Porošenko hlasuje počas predčasných parlamentných volieb v Kyjeve 26. októbra 2014. Foto: TASR/AP

Najnižšiu účasť zaznamenali v Doneckej, ako aj Luhanskej oblasti.


Kyjev 26. októbra (TASR) - Proeurópske sily na čele s Blokom (prezidenta) Petra Porošenka podľa odhadov výsledkov zvíťazili v dnešných parlamentných voľbách na Ukrajine. Porošenkov blok získal 23 percent hlasov, nasledovaný tesne Ľudovým frontom premiéra Arsenija Jaceňuka s 21,3 percentami hlasov. Vyplýva to z troch odhadov výsledkov, ktoré zverejnili inštitúty pre výskum verejnej mienky. Ako tretia sa so ziskom 13,2 percenta hlasov umiestnila proeurópska strana Svojpomoc na čele so starostom Ľvova Andrijom Sadovým, informovala tlačová agentúra DPA.

Jaceňuk v auguste opustil stranu Vlasť bývalej premiérky Julije Tymošenkovej spolu s viacerými ďalšími prominentnými členmi strany. Tymošenkovej strane sa napriek tomu tesne podarilo prekonať päťpercentnú hranicu a zostane v parlamente, podľa odhadov výsledkov dostala Vlasť 5,6 percenta hlasov.

Do parlamentu sa dostalo spolu sedem strán. Ďalej sú to nacionalistická strana Svoboda (6,3 percenta hlasov), Radikálna strana populistického politika Oleha Ľaška (6,4 percenta) a proruská strana Opozičný blok bývalého ministra palív Jurija Bojka (7,6 percenta).

Medzi stranami, ktoré sa nedostali do parlamentu, sú komunisti (2,9 percenta hlasov) a nacionalistická strana Pravý sektor (2,4 percenta), informovala DPA.

Účasť v dnešných parlamentných voľbách bola podľa ukrajinského spravodajcu Českého rozhlasu menšia ako v prezidentských voľbách, dosiahla necelých 50 percent.

Presnejšie výsledky sa čakajú o polnoci


Volebná komisia uviedla, že predbežné výsledky volieb zverejní po polnoci miestneho času.

Ak sa odhady výsledkov potvrdia, prozápadné strany budú mať vyše dvojtretinovú väčšinu v 450-člennom jednokomorovom parlamente, Verchovnej Rade. Na rozdiel od predchádzajúcej komory, zvolenej v roku 2012 s päťročným mandátom, v ktorej dominovali proruské sily.

Ukrajinskí vojaci hlasujú počas predčasných parlamentných volieb v Kyjeve 26. októbra 2014.
Foto: TASR/AP
Porošenko vyjadril nádej, že predčasné voľby prinesú stabilitu krízou zasiahnutej krajine, kde bolo v konflikte s proruskými separatistami na východe zabitých vyše 3600 ľudí.

Pozorovatelia však pochybujú, že nová vláda, ktorá by podľa očakávaní mohla vzniknúť už na budúci týždeň, bude schopná urobiť veľa pre ukončenie bojov.

Pokojný priebeh volieb na Ukrajine dnes zabezpečovalo asi 84.000 policajtov, uviedlo ministerstvo vnútra.

Hlasovanie sa neuskutočnilo na východe krajiny, v oblastiach kontrolovaných separatistami, ktorých vodcovia vyhlásili vlastné voľby na 2. novembra. Voľby sa nekonali ani na Kryme, ktorý Rusko v marci anektovalo. V dôsledku týchto komplikácií sa neobsadí všetkých 450 parlamentných kresiel.

Nemecká poslankyňa Doris Barnettová, ktorá vedie pozorovateľskú misiu Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe povedala, že chýbajúce oblasti neovplyvnia legitímnosť volieb. A tí, ktorí tvrdia opak, sa pokúšajú diskreditovať a narušiť voľby, citovala ju ukrajinská tlačová agentúra Interfax.

Volebný výsledok je vyjadrením dôvery proeurópskemu kurzu, vyhlásil Porošenko


Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes vyhlásil, že parlamentné voľby na Ukrajine sa skončili bezprecedentnou podporou proeurópskemu smerovaniu krajiny. Vyše polovicu hlasov získali provládne strany, v parlamente budú mať ústavnú väčšinu, uviedol s odvolaním sa na odhady volebných výsledkov.

"Ukrajinský parlament získal od ľudí presvedčivé vyjadrenie dôvery," citovala ho tlačová agentúra DPA.

Porošenko na tlačovej konferencii povedal, že v pondelok začne rokovať o vytvorení koalície v parlamente, informovala tlačová agentúra Reuters. Konečné výsledky dnešných volieb sa očakávajú do 10 dní, čo podľa prezidenta bude stačiť na dokončenie koaličných rokovaní. Zaviazal sa tiež, že bude nominovať na premiéra toho, koho mu navrhne koalícia, ktorá z rokovaní vzíde.

Tymošenková: Na Ukrajine vznikne prvý proeurópsky parlament


Moc na Ukrajine bola odovzdaná do rúk dvoch politických strán - Bloku Petra Porošenka a Ľudovému frontu premiéra Arsenija Jaceňuka. Uviedla to dnes, v deň predčasných parlamentných volieb, líderka strany Vlasť, bývalá predsedníčka vlády Julija Tymošenková, ktorú citovala agentúra TASS.

Bez popisu
Foto: TASR/AP
"Prvý raz za uplynulých 25 rokov sa na Ukrajine sformuje proeurópsky parlament," povedala Tymošenková, ktorá výsledok vlastnej strany nekomentovala. Vlasť, ktorá získala menej než šesť percent, je však podľa jej slov pripravená podporiť novú vládnu koalíciu všetkými dostupnými prostriedkami a zdrojmi.

Prvé predbežné výsledky založené na exit polloch ukázali, že Blok Petra Porošenka, úradujúceho ukrajinského prezidenta, získal víťazných 22,2 percenta hlasov, kým Jaceňukov Ľudový front 21,8 percenta. Na treťom mieste skončila so ziskom 14,2 percenta strana Svojpomoc na čele s ľvovským starostom Andrijom Sadovým.

Do Verchovnej rady sa prebojovali ďalšie štyri politické subjekty - Opozičný blok Jurija Bojka (7,8 percenta), Radikálna strana Oleha Ľaška (6,4 percenta), Vlasť Julije Tymošenkovej (5,6 percenta) a Svoboda Oleha Ťahňyboka (6,3 percenta). Predpokladá sa, že komunisti ani Pravý sektor sa do parlamentu nedostanú.

Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie si veľká časť Ukrajincov praje novú vládu. Za nevyhnutnú zmenu kabinetu sa vyslovilo 43 percent opýtaných, kým 30 percent respondentov si myslí, že by sa tak malo stať. Iba päť percent nepovažuje takýto krok za nevyhnutný, píše TASS.

Voľby na Ukrajine.
Foto: TASR/AP
Zaregistrovaných bolo vyše 34,6 milióna oprávnených voličov. Úrady pripravili vyše 32.000 volebných miestností, ďalších 112 miestností sa nachádza v 72 cudzích štátoch. O miesto v parlamente sa uchádza 6436 kandidátov. Polovica je volená na základe straníckej nominácie, polovica na základe väčšinového systému.

Vo volebných miestnostiach zomreli na zlyhanie srdca traja ľudia

Tri prípady úmrtia vo volebných miestnostiach zaznamenali ukrajinské úrady počas dnešných predčasných volieb do Verchovnej rady. Údaje, aktualizované k 15.00 h miestneho času (14.00 h SEČ), oznámil ukrajinský minister zdravotníctva Vasilij Lazorišinec, ktorého citovala agentúra RIA Novosti.

"Nanešťastie sme zaznamenali takéto prípady. Podľa dostupných informácií ide o tri úmrtia," uviedol Lazorišinec, ktorý spresnil, že k úmrtiam došlo v Černovickej a Ternopiľskej oblasti, ako aj v meste Slovjansk v Doneckej oblasti. Minister zároveň ubezpečil, že všetky tri prípady sa týkali zlyhania srdcovej činnosti.

Ukrajinci si v predčasných parlamentných voľbách volia spomedzi 6436 kandidátov 424 poslancov, z ktorých 225 je volených na základe straníckej nominácie a 199 na základe väčšinového systému. Hranica zvoliteľnosti jednotlivých politických subjektov do parlamentu bola stanovená na päť percent, pripomína RIA Novosti.
Ukrajina: Úrady dostali 330 hlásení o porušení priebehu parlamentných volieb
Kyjev 26. októbra (TASR) - Približne 330 oznamov o manipulácii s hlasovacími lístkami a iných porušeniach volebného procesu dostalo ukrajinské ministerstvo vnútra počas predčasných parlamentných volieb, ktoré sa dnes konajú v tejto občianskym konfliktom sužovanej krajine. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.

Počet sťažností sa vzťahuje k 18.00 h miestneho času (17.00 h SEČ), uviedol na svojich oficiálnych webových stránkach príslušný vládny rezort. Zhruba 35 hlásení sa týka kupovania voličských hlasov, 34 hlásení rozširovania kampaňových materiálov, 22 sťažností hovorí o poškodených lístkoch, 17 o rozširovaní lživých údajov.

Objavili sa aj správy o strate pečatí volebných komisií, hlasovaní mimo určených volebných miestností či výskyte neplatných hlasovacích lístkov, píše RIA Novosti.

Plebiscit sa koná na pozadí vážnej politicko-hospodárskej krízy v krajine. Úrady pripustili, že voľby sa nemôžu uskutočniť v polovici okresov vo východných oblastiach vzhľadom na ozbrojený konflikt medzi vládnymi jednotkami a stúpencami nezávislosti dvoch samozvaných ľudových republík - Luhanskej a Doneckej.