Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 2. máj 2024Meniny má Žigmund
< sekcia Zahraničie

USA: Arménsko a Azerbajdžan by sa mali usilovať o mierové riešenie

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Predseda Európskej rady Charles Michel 9. mája oznámil, že lídri Arménska a Azerbajdžanu budú v nedeľu rokovať v Bruseli o dosiahnutí mierovej dohody.

Washington 12. mája (TASR) - Spojené štáty, ktoré nedávno viedli rozhovory medzi Azerbajdžanom a Arménskom, vo štvrtok vyzvali obe krajiny, aby sa po nových zrážkach ujali mierových iniciatív. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

"Domnievame sa, že tento druh násilia podkopáva pokrok, ktorý Arménsko a Azerbajdžan dosiahli na ceste k trvalému a dôstojnému mieru," povedal novinárom hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Vedant Patel.

Hovorca vyzval lídrov oboch krajín, ktorí sa majú v nedeľu stretnúť v Bruseli na rokovaniach pod vedením EÚ, aby sa "dohodli na vzdialení svojich síl pozdĺž hranice", ako to navrhol minister zahraničných vecí USA Antony Blinken na rokovaniach s ich ministrami zahraničných vecí vo Washingtone začiatkom mája.

"Veríme, že aj naďalej existuje trvalá cesta vpred. Veríme, že existuje mierové riešenie," povedal Patel.

Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je formálne súčasťou Azerbajdžanu, ale žijú tam prevažne Arméni. Obe krajiny viedli o tento región dve vojny, ktoré si vyžiadali desaťtisíce obetí.

Napätie medzi oboma krajinami opäť vzrástlo po tom, ako Azerbajdžan v apríli zriadil kontrolné stanovisko v Lačinskom koridore, ktorý je jedinou pozemnou cestou spájajúcou Náhorný Karabach s Arménskom.

Arménsko to odsúdilo ako porušenie najnovšieho prímeria.

Predseda Európskej rady Charles Michel 9. mája oznámil, že lídri Arménska a Azerbajdžanu budú v nedeľu rokovať v Bruseli o dosiahnutí mierovej dohody, ktorá by ukončila ich spor o Náhorný Karabach.

Michel v oficiálnom vyhlásení potvrdil, že bude hostiť arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva v rámci úsilia EÚ o "podporu stability na južnom Kaukaze a normalizácie vzťahov medzi oboma krajinami".